Články

Zápis zo sústredenia Karate a Jiu Jitsu v Bratislave 30.apríl 2017

 V nedeľu 30. apríla sa v Bratislave konal jednodňový karate seminár. Dlho som sa naň tešil, konečne čas prehĺbiť svoje poznanie bojového umenia a zároveň stráviť deň so svojimi kamarátmi z dojo. Panovala dobrá atmosféra a už od začiatku sme s chalanmi rozmýšľali čo si na nás sensei pripraví. Začali sme jógovo ladenou rozcvičkou pod vedením senpaia Tomáša Sokola, z ktorej sme plynulo prešil do boja na zemi/ jiu-jitsu. Osvojil som si zopár užitočných detailov ( je to sranda ako jedno male posunutie ruky alebo presun ťažiska ovplyvní techniku) a dobre sme sa zabavili.
Následovala prestávka, osviežili sa a rozpravali sme sa, o tom ako sa komu darí čo je nové a samozrejme sme este preberali detaily technik ktore sme prebrali. Pokračovali sme tréningom zameraným na renzoku-waza ( cvičenie na rozvoj reflexov), to už bolo v stoji, myslím že všetci od tých najmladšîch a menej skusených až po tých najstaršich a najskúsenejších sme sa niečo naučili. Odbila jedna hodina a vrhli sme sa na obed. Objednali sme si pizzu, ktorá po 4 hodinách cvičenia veľmi rýchlo zmizla.
Zatiaľ čo sme trávili sme žartovali a smiali sa ale nezabudlo sa ani na „vážne“ témy spojené s cestou bojových umení o tom že treba byť vytrvalý, trpezlivý a hlavne pozorný voči svojmu okoliu. Seminár sme zakončili voľnejšie zameraným treningom, čo znamená, že bolo viac priestoru odskúšat a pocítiť, ako sme zvládli techniky prebraté na seminári plus ako sme na tom čo sa týka čistoty mysle. Veľa mi dal tento seminár. Objavil som zase quantum aspektov bojových umení, ktoré ešte nemám zvládnuté, našiel som novú motiváciu do cvičenia a zistil som čo a ako ešte implementovať do tréningom (či už tých kde trenujem alebo tých kde som trénovaný). Ak chcete aj vy prehlbiť svoj vzťah k bojovým umeniam a samým sebe určite sa vidíme na ďaľšiom seminári, ktorý sa bude konať v druhú nedeľu v júni 2017.
Fotky zo semináru
Michal Komora 2.kyu

Majster karate Hirokazu Kanazawa

Je jeden z najobdivovanejších inštruktorov vo svete bojových umení. Sensei Kanazawa bol jedným z hlavných učiteľov J.K.A. (Japan Karate Association) a mnohí ho považujú za jedného z najväčších bojovníkov všetkých čias.
Sensei Masatoshi Nakayama si ho vybral ako model pre ilustácie v jeho knihe „ Dynamické karate „ a v tomto ohľade je žijúcim príkladom sily karate-dó na jeho najvyššej úrovni. Tvrdí sa, že cvičiť pod vedením skutočného majstra je jediná cesta k pochopeniu podstaty karate-dó. Hirokazu Kanazawa je jedným z týchto vzácnych majstrov, ktorý je schopný predať vonkajšiu aj vnútornú podstatu karate-dó mladším generáciam.
O: Myslíte, že treba ísť do Japonska aby ste sa naučili karate?
Na to aby ste sa tam učili techniku nie. Ale filozofiu, postoj a ducha áno.
O: Veľa cvičiacich Vás považuje za rebela. Aký je dôvod?
Neviem. Karate, ktoré učím je výsledkom vyše 30 ročného výskumu a porozumeniu skutočného zmyslu bojových umení. Čo sa týka mojej výučby tchaj-ti chuan a kobudo ma môžu považovať za trochu odlišného. Toto je však spôsobené mojím osobným chápaním karate: ja učím všetkých, nielen mladých a silných…pre mňa v karate neexistujú žiadne hranice. Stále tvrdím, že karate je forma samoriadiacej terapeutickej masáže. Nie je to len šport.
O : Kedy ste začali s tchaj-ti?
Začal som po tom, čo som odišiel na Hawai, ale v tom čase som sa mu nevenoval pravidelne. Neskôr som sa stretol s majstrom Yangom, dedičom štýlu Yang. Je veľmi slávny a jeho organizácia je asi najlepšia v Japonsku. Stretol som ho, keď sa zapísal do J.K.A. na tréningy karate. Už vtedy som tušil, že sa venuje nejakému bojovému umeniu, ale on o tom nič nehovoril. Až neskôr som zistil, že je majster v tchaj-ti. Potom som v roku 1957 začal cvičiť pod jeho vedením a pokračujem až doteraz.
O: Prispelo tchaj-ti k lepšiemu pochopeniu vašeho karate?
Necvičím tchaj-ti pre neho samotné ale aj pre moje karate. Po tom, čo som začal cvičiť tchaj-ti som začal skutočne chápať ako udržovať a rozvýjať zdravé telo a takisto aj ducha. Zo začiatku bolo ťažké sa prispôsobiť tchaj-ti. Nedokázal som kontrolovať svalové napätie a musel som vynakladať veľké úsilie aby boli moje svaly uvoľnené. Moje telo sa cítilo hrozne, ale po 2 rokoch tréningu som začal rozumieť ako vyvinúť prirodzenú uvoľnenosť, ktorá je predsa len skutočnou silou vo vnútri techniky.
O: Cítili ste sa zo začiatku sklamanie?
Istotne. Prvý rok som počúval ako môj žalúdok vydával smiešne zvuky. Majster Yang mi jeden deň povedal, že to je preto lebo nemám žiadnu vnútornú energiu a moje telo sa bráni. Vravel: „vidíte, zmení sa vaše telo i vaše bojové umenie“. Tento proces sa podľa môjho názoru deje kultivovaním vnútornej energie, ktorá podporuje vnútorné orgány. V živote karatistu príde moment, kedy sila úderu päsťou nebude vychádzať zo svalov ale z vnútorných orgánov. Dnes som starší a musím povedať, že moje telo už nie je také pružné ako bolo a nereaguje tak rýchlo ako kedysi. Toto je fyziológia a je to normálne. Preto som svoje karate prispôsobil potrebám môjho tela a preto sa tchaj-ti ukázalo také priaznivé. Mám žiakov, ktorí začali s karate po päťdesiatke a vedú si veľmi dobre.
O: Cvičíte aj Okinawské kobudo, ak sa nemýlim.
Áno, cvičím s bó,sai a nunchaku. Vždy som vravel, že pohyby tchaj-ti sa podobajú pohybom nunchaku. Keď si vezmete nunchaku, vaša ruka musí byť uvoľnená a pružná, „ prázdny“ – je to presné slovo a nie v svalovom napätí. Ak pri tréningu s nunchaku manévrujete s napätou rukou strácate tým silu. Rovnako je to aj v tchaj-ti.
O: Myslíte si, že tréning so zbraňami by mal byť neoddeliteľnou súčasťou výučby karate?
Možno nie pre všetkých, ale pre mňa určite je. Skutočne si myslím, že Karate a Kobudo pochádzajú z jednej rodiny. Čiže keď študujem kobudo, spoznávam lepšie aj históriu karate.
 
O: Oceňujete akým smerom sa dnes uberá karate?
Domnievam sa, že toto je veľmi problematický čas pre žiakov. Nevedia, či cvičia šport, alebo bojové umenie. Šport je aspekt karate, ale vôbec ho nereprezentuje. Naneštastie dnes karate nie je ani šport ani bojové umenie a toto je veľmi nepríjemné pre študentov. Myslím, že by bolo lepšie keby sa karate ako šport vyvíjalo oddelene než karate ako bojové umenie.
O: Študovali ste aj iné štýly karate ako Shotokan?
Áno, mal som tú možnosť študovať u vynikajúcich učiteľov. Zvyknem aj pozývať učiteľov iných štýlov do môjho dojo. Rovnako aj ja chodím na návštevy do rôznych dojo, kde príležitostne vyučujem. Mal som šťastie. Študoval som Shorin-ryu, Uechi-ryu, Goju-ryu a iné. Núti nás to pozerať sa na rôzne korene. Preto som začal študovať okinawské štýly. Koniec koncov karate pochádza odtiaľ.
O: Prečo toľko karatistov trpí bolesťami v krížoch?
Hlavný dôvod je nedostatok adekvátnej samoliečby. Väčšina cvičiacich obmedzuje ich samoliečbu na tréning karate. Ale musíte si dávať pozor aby sa vám niečo jeden deň nestalo. Zdrojom tažkostí je cvičit karate ako stroj, bez prestávok, správneho postoja a dýchania. To je dôvod, ktorý ma vedie k praktikovaniu „osteopatického“ karate. Karate má byť nositeľom zdravia, nie tažkostí.
O: Aké dôležité body by ste chceli zdôrazniť?
Dýchanie, hýbanie sa a timing. Dýchanie je prvé. Prvá vec, ktorú spravíte na tomto svete je nádych. Ale 90% populácie nevie dýchať správne. Ak je vaše dýchanie zlé, vaše telo bude mať zlú polohu a vaše myslenie bude chybné. Dýchanie ovplyvňuje myslenie preto vy musíte mať stále na mysli ako ho zlepšovať. Je to základ života. Ja vždy zdôrazňujem filozofické a terapeutické aspekty karate a vždy sa snažím vysvetlovať zmysel každej techniky. Napríklad, keď učím cuki, neukazujem úder päsťou, ktorý zasahuje niekoho. Ja nadväzujem na vzťah medzi pohybom a hara osoby. Vysvetľujem, že pre cuki vždy treba povytiahnuť hlavu, pretože to pôsobí na prívod krvi a kyslíku ktoré vyživujú bunky. Správne dýchanie, hara, koncentrácia a náraz spôsobia jemnú vibráciu chrbtice, ktorá dá mozgu signál aby vytvorila efekt masáže. Pamätajte si, že každý základný pohyb musí byť dobrý pre vaše zdravie. Ak to tak nie je, potom neslúžia životu. Môžem vám dať príklad. Vykonanie techniky fumikomi v kata Tekki zjemňuje základňu chrbtice, ktorá ju riadi aby fungovala správne. Základňa chrbtice je nervové centrum, ktoré stimuluje vnútorné orgány. Je tomu 200 rokov, čo bushi ( japonskí bojovníci ) boli OK. Oni sa nestarali o zdravie. To čo bolo prvoradé, bolo byť silný, pretože boj bol vždy otázkou života a smrti. Stávali sa silnými a bez strachu čelili výzvam života. V súčastnej spoločnosti je kladený väčší dôraz na rovnováhu medzi telom a duchom. Osobnosť musí byť mierumilovná, celkom zachovávajúc ducha Bushidó.
O: Zmenilo vaše porozumenie dýchania vaše techniky?
Áno. Na začiatku som tento aspekt nevyučoval, pretože som vstúpil do školy založenej na sile. Bežná vec, keď sme mladí máme tendenciu uprednostnovať silu. Ale časom a uvažovaním som došiel k tomu, že je možné zvíťaziť použítím iba 60% sily. 100% nie je potrebné ak dobre ovládame techniku. Ak použijem mojich 60% správne a k tomu použijem 40% sily protivníka proti nemu, celkových 100% nahromadených je pre neho zničujúcich. Tento prístup vyústil do môjho štúdia tchaj-ti.
O: Zmenili ste niektoré základné techniky?
V skutočnosti nie ale moje cuki sa časom značne zmenilo. Dialo sa to nevedome. Nemyslel som na to proste sa to stalo, hotovo. V súčastnosti ovládam dvojité kime. Najskôr zameranie na silu a potom na rýchlosť. Šok pri ňom je takto ešte zvýšený. Nerozumel som tomu, že sa mi to podarilo spraviť skôr ako na to poukázal Matsuda Ryuchi, ktorý je autorita v čínskych bojových umeniach. On dosvedčuje, že môj úder päsťou pochádza z čínskeho kenpo…o čom sa ja vôbec nevedel. To isté sa deje aj v iných ooblastiach. Napríklad niektorí ľudia si myslia, že som zmenil kata, čo nie je pravda. Po piatich rokoch cvičenia môžu mať dvaja rovnakú techniku. Po desiatich rokoch sa vyskytnú určité odlišnosti. Môžu si predstavovať, že robia rovnaký pohyb, ale keďže ich telo, osobnosť a myslenie sú odlišné je prirodzené, že ich kata bude vyzerať odlišne tiež.
O: Aký je váš postoj voči kontaktným športom?
Sú školy, kde žiaci voľne bojujú takmer ihneď. Ak necvičíte dostatočne veľa kihon nemôžete dosiahnuť najpokročilejších úrovní bojových umení. Niektorí si mýlia zmysel a používanie základov. Kihon predstavuje len základnú techniku, ale jeho majstrovstvo učí telo okamžite to, čo je treba vedieť pre boj. Zmyslom je zjednotiť telo a ducha. Všetky pohyby treba vykonávať bez premýšlania. Toto je skutočný cieľ kihon-u.
O : Aké rady by ste dali cvičiacim?
Rád by som ich videl pracovať na skutočnom porozumení ducha karate : kontrole dýchania a hara. Je ťažké to opísať slovami, treba to zakúsiť, uvažovať nad tým a praktikovať to. Moja filozofia je úprimnosť voči sebe aj druhým. Môžem pokojne tvrdiť, že sa nebojím ničoho, ani smrti. Vraviac to sa nehrám na namysleného. Jednoducho sa snažím robiť všetko najlepšie ako viem, nech nič neľutujem keď zomriem. Súťaže sú dobré, ale cvičenec by mal praktikovať niečo viac ako šport. Často to posledné čo ostane je sklamanie, pretože v ich očiach je najdôležitejšie víťazstvo a nič iné. Človek je potom nebezpečný pre spoločnosť, pretože ho nezaujíma nič iné, než on sám. Ak rešpektujete protivníka, nikdy nezačnete boj. Všetko sa nachádza v karate. Skutočné budó je užitočné pre spoločnosť.
pripravil:
Tomáš Sokol
S dovolením vydavateľstva preložené z francúzskeho originálu „Les Maîtres du Karaté – Entretiens privés“ , autor : José Fraguas

Zápisok so semináru: Liptovská Mara 2016

V pondelok ráno som sa pobalil a o 11:01 som nasadol na preplnený rýchlik a keby nebolo pani ktorá šla do Košíc a mala miestenku na druhom konci vlaku asi by som zostal stat v uličke. Boli sme dohodnutí, že sa stretneme vo vlaku, ale stretol som len jednu známu tvár.

Cesta prešla rýchlo a keď sme vystúpili z vlaku tak sme očakávali že stretneme aj ostatných no objavil sa iba jeden ďalší. Potom sme sadli do autobusu a vystúpili sme v Liptovskom Trnovci. Človek by povedal že nájsť niečo v dedine s 557 obyvateľmi bude hračka ale po chvíľke zmäteného čumenia na tabuľu s inzerátmi ubytovania sme sa rozhodli zavolať senseiovi Robkovi a spýtať sa ho, ako nájdeme Chaty Mara. On už bol na ceste a tak nám povedal že nech nájdeme nejakú fajnú reštiku a počkáme ho.

Kedže sme boli dohodnutí,že všetci pôjdeme rovnakým vlakom, bol sensei trochu naštvaný že niektorí neprišli, ale nie natoľko , že by ho posedenie v kruhu priateľov nevyliečilo. Keď sme po ďalších niekoľkých nápojoch a jedlách dorazili na miesto určenia, tak tam už všetci čakali. Sensei Milan nám vysvetlil, že si máme všetko zamykať, lebo sa po okolí potuluje raubir, ktorý ukradne všetko čo nie je pribité, že pani domáca je fanúšička recyklácie a že kľúče je neradno stratiť. Zhodili sme veci dnu v chatkách a hybaj variť boršč.

Keď sme sa ráno zobudili,rýchlo sme bežali pomáhať s varením do kuchyne. Umyli sme pár hrncov a boli sme svedkami toho, ako sa robí čili con čatný. Navarili sme parádnu polievku a druhé a išli sme cvičiť. Po tréningu techník však nasledoval kondičný tréning, ktorý nás zničil tak, že sme nevládali ani sedieť. Ďalší deň už začal rozcvičkou, ktorá však bola bez sensensejov, ktorí išli na štátnice. A tak sme im celé raňajky držali palce.

Štátnice spravili úžasne a po poobednom tréningu sme mali ďalšiu kondičku na posilnenie tela a proti svalovici – lebo klin sa klinom vybíja.

Ďalší deň sme sa po rozcvičke vydali na rozburácanú vodu a v teréne sme videli aj prvého olympijského víťaza v novodobej histórii Slovenskej republiky – Michala Martikána. Poobede niektorí doháňali spánkový deficit z hrania na hudobných nástrojoch a spevu do neskorých nočných hodín. Ja som pomáhal kuchárom pod dohľadom senseia Milana robiť halušky bez haluškára a po ľahučkých 5 hodinách boli hotové tie najlepšie halušky aké som kedy jedol.

Ďalší deň sme opäť s novou energiu trénovali, varili, jedli a keď sme toto všetko urobili, tak sme sa vydali na motokárovské dobrodružstvo.

Piatok pokračoval opäť v tréningovom duchu a noc opäť v duchu muziky. V sobotu bola špeciálna rozcvička pri brehu Liptovskej Mary. Načerpali sme pri nej veľa energie, ktorú niektorí z nás potreboval v nasledujúcom páskovaní. Poobedný tréning bol veľmi zaujímavý. Naučil som sa žuvačkové knee on stomach a aj to, ako sa hneď neunaviť v súboji na zemi.

Po tréningu sme zistili že všetci, čo skúšali skúšky,tak ich pokusy vyšli a všetci sme boli šťastní. Chcem ešte pogratulovať všetkým čo spáskovali.

Nedeľa pokračovala v duchu upratovania a v duchu dojedania nedojedeného.

Potom sme išli domkov.

slovník

raubír, -a muž. r. (nem.) hovor. pejor. zlodej, lupič: Practe sa mi zo dvora, vy raubíri. (heč.)

Matúš Komora

Každý seminár je jedinečný. Tento rovnako nebol výnimkou. Niekto by si povedal, že už na jednom seminári v roku bol, avšak za 12 rokov, čo cvičím sa mi nestalo, že by boli dva takmer totožné. Vždy si odnesieme inú lekciu, každý tú svoju. V prípade letného semináru na Mare to začalo už pri príchode. Stalo sa, že sme sa neskoordinovali na 100% a prišli v odlišných časoch. Akoby seminár začínal už dni predtým, než nastane ten deň v kalendári. Budó môže pekne fungovať už počas organizácie a prípravy semináru, kde úprimný záujem a komunikácia s priateľmi, s ktorými tam ideme dá jasné odpovede. Niekedy je dobré byť predvídavý a počúvať svoju intuíciu, keď vnútri cítim, že si nie som úplne istý.

Každopádne sme prišli všetci v poriadku. Liptovská Mara nás očarila svojou rozľahlosťou a krásou okolia. Po tradičnom prvom dni voľna sa začala séria tréningov, kde sme objavovali nové aspekty práce s telom v kihon či kumite, korigovali svoje naučené stereotypy a učili sa pochopiť karate viac do hĺbky. Počiatočná vláčnosť v nástupoch sa pri desiatkach angličákov rýchlo vybrúsila. Tiež by to nebol seminár, keby sme si nedali do tela pri nekončiacich sa dĺžkach behov, fúrikov, žabákov či klikov. Našou spásou po takomto vypätí bola vždy matka príroda – teda Mara. Počas tréningov všetci intenzívne pracovali na svojich technických stupňoch, mňa nevynímajúc. Ústrednou témou bola kata Seyunchin, ktorá mi bola poodhalovaná do väčších hĺbok pod vedením našich senseiov. Ani som netušil, že sa dá v kata nájsť toho tak veľa. Jedna kata = jeden bojový systém. Bojové systémy sme si mohli preveriť aj k záveru semináru ako prebiehalo páskovanie, jedna skupinka so senseiom Milanom a druhá so senseiom Robkom. Ani nebudem počítať koľko zápasov s nami senseii mali, keď všetky dopadli rovnako pre nás… Napokon sa páskovaným aj podarilo spáskovať o level vyššie a všetkým im ešte raz gratulujem.

Ďalšie dni voľna sme si užili úplne naplno. Počas jedného sme šli odvážne bojovať s perejami na vodný kanál (kde zrovna trénoval náš najväčší šampión M. Martikán) na rafte. Skupinky po 4 sa museli dobre zladiť ako pri cvičení kata a ťahať spolu za „jedno pádlo“. Niektorí „štastlivci“ sa mohli vo vode aj vykúpať, niektoré skupinky po 3 kolách z člnka počas jazdy nevystúpili J Druhý voľný deň bol v znamení rýchlosti. Kristína nám vybavila motokáry v Mikuláši, kde sme zbystrovali naše zmysli a cit pre precíznosť v zákrutách. Ak sa nemýlim, najlepší okruh dal náš sensei Robko, čo nás neprekvapilo 🙂

Medzi tréningom si viacerí z nás zlepšovali svoje kuchárske umenie pod vedením senseia Milana, ktorý má už bohaté skúsenosti z desiatok seminárov. Na tomto seminári som si všimol, že bol aj väčší záujem o mondó či dokusany. Týždeň je dostatok času na to prebrať do hĺbky viacero tém, bez toho aby sa človek ponáhľal po tréningu domov. Témy boli rôznorodé, z každej som si vedel niečo odniesť. Mnohokrát vznikla úžasná atmosféra medzi ľudmi, ktorá vypĺňala priestor semináru, či už počas hrania hudby po večeroch alebo hier a niesla sa v hesle „staraj sa o ducha priateľstva“.

Tomáš Sokol

Koncom prázdnin sa konal letný seminár. Tento rok na Liptove. Trval týždeň a odniesla som si z neho množstvo zážitkov. Vyšlo nádherné počasie. Prostredie okolo chatiek bolo naozaj krásne. Každodenne sme mali rannú rozcvičku a dva tréningy. Naučila som sa množstvo nových techník a preverila som svoju kondičku. Najviac sa mi páčil posledný tréning, ktorý bol v sobotu večer. Súboj vo dvojiciach. Večer sme hrávali zábavné hry, spievali si, alebo sa rozprávali. Naučila som sa aj variť guláš. Okrem tréningov sme boli aj raftovať. Na raftoch som bola prvýkrát, takže to bolo pre mňa niečo celkom nové. Veľmi ma to bavilo. Bol to skvelý žážitok plný adrenalínu. Raz sme šli aj na motokáry. Nikdy predtým som na motokáre nejazdila. Taktiež to bolo pre mňa nové. Bola to fakt zábava. Milujem rýchlosť. Na tomto seminári som zažila veľa nových vecí a som veľmi rada, že som tam šla. Bolo tam plno skvelých ľudí, medzi ktorými som sa cítila dobre. Už teraz sa teším na ďalší seminár a nové zážitky.

Alžbeta Škvrndová

 

Musím povedať, že to skoré ranné vstávanie a tvrdé cvičenia stáli za to. Nič sa nevyrovná tomu, ked ste neskutočne unavený, ale viete, že ste ten tréning zvládli. Každodenné prebúdzanie sa do chi-kungovej rozcvičky nás výborne naštartovalo do vždy slnečného dňa. Nádherné prostredie Liptovskej mary na nás zapôsobilo už po príchode. Nečudo že sa našou obľúbenou aktivitou medzi tréningami stalo skákanie z móla do vody. Takéto letné osvieženie vždy prišlo vhod. Počas seminára sme skúsili aj iné aktivity, ako jazdu na motokárach alebo splav na raftoch. Jednoducho každý si prišiel na svoje, dokonca aj tí, ktorí radi varia. Strava bola vegetariánska. Niekto si na nej skvele pochutnával, niekto sa s ňou musel zo začiatku trošku popasovať. No v konečnom dôsledku bol každý najedený, plný energie a pripravený ísť ďalej. Večery sme si spríjemňovali hudbou, rôznymi hrami a vtipmi. Veľa nových vecí sme sa dozvedeli z rozprávania senseiov, ktorí vždy upútali našu pozornosť a vyzývali nás k diskusii. Tento seminár sme držali všetci spolu a podporovali sme sa. Získal som veľa skúseností. Teším sa na další.

 

Andrej Chládecký a Ema Harantová

 

Seminár vynikajúci.Od ostatných sa líšil minimálne tým, že obidvaja naši senseji si v stredu odskočili do Banskej Bystrice „zoštátnicovať“.Všetci sme sa úporne za nich modlili, pretože ako povedal sensei Robo, je v božích rukách.Tým pádom bola v božích rukách aj náročnosť naších tréningov.Našťastie obidvaja úspešne zvládli štátnice a patrí im náš obdiv a veľké gratulácie.Tak isto patrí gratulácia všetkým novospáskovaným a dúfam že sa budeme takto stretávať pravidelne.Mimo cvičenia sme mali ešte plno iných aktivít.Napríklad raftovanie na divokej vode v Liptovskom Mikuláši, v ktorej keď nás kormidelník prekotil do vody, bolo to ako scéna z akčného filmu.Ďalej sme si boli zajazdiť na motokárach, prekonali rekordy a ponáhaňali sa.Všetci ďakujeme Kike za menšiu zľavičku.Ešte sme si čas skracovali spoločenskými hrami, medzitréningovými freestyle repíkmi, sensei nám raz pustil nahrávku , v ktorej sa hovorilo o splnení svojich snov a úspechu.Večer sme sa zabavili ako vždy skvelou muzikou a vtipmi.Čo ešte dodať, asi to že sa nám podarilo nepripáliť ani jednu kašu, ale zachránil to Maťo, keď mu trošku ušla ruka, keď sypal chili do čatní.

 

Dominik Ďurana

Ikken hissatsu a Sun Dome

Ikken Hissatsu 一拳必殺(jap): „zneškodniť jediným úderom“.

Tento pojem symbolicky predstavuje jeden z dôležitých obsahov Budó. Vo filozofickej interpretácii nepredstavuje Ikken hissatsu samotné zabíjanie, ale schopnosť k absolútnemu jednaniu, ktoré povstáva zo správneho vnútorného postoja (Shisei).

Ikken hissatsu je nedosiahnuteľným ideálom a predstavuje schopnosť dosiahnuť Absolútno, prekonať aj tú poslednú hranicu. V cvičení Budó, ktoré nie je ničím iným ako konfrontáciou s nespočetnými vnútornými a vonkajšími prekážkami, spočíva možnosť časom sa k tomuto ideálu priblížiť. Či sa to cvičiacemu podarí, alebo sa bude snažiť len o perfekciu techniky, to záleží len na ňom.

Účinok a pozornosť (jednať a dávať pozor súčasne)

Ikken hissatsu, ktoré v bojovej praxi predstavuje len jednu stranu jednania (účinok) sa vždy spája s princípom Sun dome, ktorý umožnuje zdokonaľovanie maximálnej účinnosti techniky a jej deštruktívneho účinku prostredníctvom kontroly. Sun dome znamená schopnosťzastaviť techniku 2 cm pred cieľom.

Vo filozofickom poňatí znamenajú Ikken hissatsu a Sun dome, že človek dokáže vďaka pozornosti a úcte voči životu udržať svoju  schopnosť jednať s maximálnym možným účinkom – v rovnováhe . Oba tieto princípy spoločne budujú akési dvojcestné smerovanie zmyslu ľudského života (Mosshoseki). V celkovom poňatí človeka predstavujú Ikken hissatsu a Sun dome dva póly jeho schopnosti jednať.

Preto smeruje každé cvičenie Budó k maximálnej účinnosti  rovnako, ako ku kontrole, čo v celkovom poňatí ľudí vyjadruje rovnovahú medzi úsilím (a jednaním) a pozornosťou voči následkom tohto úsilia. Táto rovnováha umožňuje budovanie zdravého vzťahu voči svetu. Realizácia iba jedného z týchto postojov nie je podľa učenia Budó správna, pretože vedie buď k zničeniu sveta (jednanie bez pozornosti) alebo k čakaniu a  stiahnutiu sa do nečinnosti (dávanie pozor bez jednania).

Cvičenie neúčinných techník taktiež predstavuje zranenie tohto základného princípu a vedie k nesprávnemu vnútornému postoju, kedy človek nemusí dávať pozor, pretože je jeho konanie neúčinné (resp., nekoná vôbec). Toto nie je ani zmyslom života ani zmyslom Budó. Cvičenie Budó je výzvou pre všetky hranice a prekážky v človeku a dokáže napraviť akýkoľvek chybný postoj, ak je dodržiavaná “zlatá stredná cesta”.

 

copyright: Werner Lind, Budolexikon

preložil: Róbert Mrňák

História Goju Ryu I.

Gōjū ryū 剛 柔流 (okinawské): okinawský systém Karate pochádzajúci z Naha te (Shōrei ryū)
založil hoMIYAGI CHŌJUN. Pôvodne sa delilo Naha te na dva smery: ASON a WAICHINZAN/RYŪ RYŪKO. Asonova línia zanikla s jej posledným majstrom TOMIGUSUKU. Línia Waichinzan/Ryū Ryūko sa preniesla cez majstra HIGASHIONNA KANRYŌ a majstra MIYAGI do dnešného Gōjū ryūa Toon ryū. Gōjū ryū možno rozdeliť do troch veľkých smerov: Okinawa Gōjū ryū(MIYAGI CHŌJUN), Nippon Gōjū ryū(YAMAGUCHI GŌGEN) a US Gōjū ryū(URBAN PETER). Tieto smery sa vzájomne líšia a takisto tiež obsahujú rôzne štýly. My sa tu najskôr zaoberáme iba dnes aktuálnym systémom Okinawa Gōjū ryū, ktorý založil MIYAGI CHŌJUN

HIGASHIONNOVE NAHA TE
Základný kameň systému položil HIGASHIONNA KANRYŌ, ktorý v Číne študoval viaceré štýly Quanfa (kung-fu). Po návrate na Okinawu, učil systém, ktorý možno považovať za syntézu viacerých čínskych štýlov. Energetické aspekty dnešného Gōjū štýlu boli prítomné už za Higashionnových čias. Keď sa Higashionna vrátil v roku 1887 z Číny, začal rozširovať svoje učenie v Naha (Tondo Naha shi). Jeho štýl cvičenia vykazoval silné charakteristiky južných čínskych škôl. Obsahoval rovnaký technický koncept a ten istý aspekt práce s „vnútornou Energiou“ (Qi), ako napr.Taijiquan. Higaonna svoj štýl pomenoval jednoducho Naha te, ako to pred ním urobil aj ASON a WAICHINZAN. Majster Higashionna mal päť dôležitých žiakov: MIYAGI, KYŌDA, GUSUKUMA, SHIROMA a MOTODA. KYŌDA JUHATSU bol Uchi deshi štýlu, zatiaľ čo Miyagi Chōjun bol Soto deshi. Kyōda zostal verný starej línii Naha te a na tomto základe založil svoje Toon ryū, kým Miyagi podstúpil početné štúdiá a priniesol do štýlu nové aspekty (predovšetkým dýchanie Ibuki).

MIYAGIHO ŠTÚDIÁ
Staré Naha te získalo novú krv vďaka majstrovi MIYAGI CHŌJUN (1888-1953). Počas svojej mladosti cestoval do Číny a študoval tam praktiky Zen a kung-fu štýl Baihequan. Po svojom návrate na Okinawu v r. (1920), vytvoril nový systém. Vypracoval obe formy Gekisai kata, ktoré sú omnoho jednoduchšie a kratšie ako klasické formy – ktoré sa odvtedy používali pre začiatočníkov ako úvod do štýlu. Je tu možné vidieť Itosuov vplyv (Miyagi poprosil majstra ITOSU o výuku v štýle Shōrin ryū. On mu však povedal, že už ho nie je čo učiť, že už dosiahol majstrovstvo), ktorý predtým v Shōrin ryū vytvoril Pinan kata. Súčasne Majster Miyagi vypracoval dnešnú formu Tenshō, jeho vlastné majstrovské dielo. Tenshō je prepracovanou formou čínskeho Dao Rokkishu zo štýlu Shaolinquan. V nasledujúcich rokoch obcestoval Miyagi krajiny pacifiku, aby svoj štýl rozšíril. V r. 1929, sedem rokov po majstrovi FUNAKOSHIM, urobil v Japonsku veľkú ukážku svojho umenia. V tomto čase už na Okinawe vychoval celý rad významných žiakov (YAGI, HIGA, MIYAZATO a.i.). Do r. 1935 zostal v Japonsku, kde vymenoval dnes známeho japonského majstra YAMAGUCHI GŌGEN (prezývaného – Neko – mačka) za svojho pokračovateľa v Japonsku.

ZALOŽENIE GŌJŪ RYŪ
Názov Gōjū ryū bol po prvý krát použitý v r. 1929 (MIYAGI). Keď sa v tom istom roku konali v Japonsku celonárodné ukážky bojových umení, poslal majster svojho žiaka SHINZATO JIN’AN, aby ho zastupoval. Všetci prítomní boli zástupcami známych japonských škôl bojových umení. Keď sa jeden novinár spýtal majstra Shinzato, aký štýl zastupuje, nevedel mu ihneď odpovedať. Na Okinawe nebolo bežné, aby malo umenie každého majstra svoj vlastný názov. Všetko bolo zhrnuté pod označeniami Shōrin ryū (Shuri te a Tomari te) a Shōrei ryū (Naha te). Shinzato rýchlo premýšľal a povedal, že ich štýl sa nazýva Hankō ryū (Hankō znamená „polo-ťažký“). Na Okinawe porozprával Majstrovi Miyagi o tejto príhode, a on, ktorý bol súčastne aj majstrom poézie a básnického umenia, na to citoval jednu vetu z Bubishi: „Všetko vo vesmíre dýcha tvrdo a mäkko“. Z tohto citátu povstal názov Gōjū ryū (Gō/Jū znamená tvrdosť/mäkkosť). 1935 sa majster Miyagi definitívne vrátil na Okinawu a tam učil až do konca svojho života. V roku 1952 bolo založené združenie okinawského Gōjū ryū. Rok na to, 8. Októbra 1953, majster zomrel. Tak na Okinawe ako aj v Japonsku zanechal mnoho významných žiakov. Okamžite po majstrovej smrti sa však začal rozpad Gōjū ryū. Bol to začiatok večných sporov medzi školami, ktorý pokračuje dodnes.

MIYAGIHO GŌJŪ KONCEPT
Až v roku 1940 skompletizoval majster Miyagi systém svojho učenia a ukončil tým vývoj Gōjū ryū ako kompletného samostatného štýlu. Do systému ešte zaviedol obidve, v roku 1914 vytvorené Kata Gekkisai dai ichi a Gekkisai dai ni, ktoré charakterizujú „tvrdo/mäkkú“ školu. Ako extrémy tvrdo/mäkkého smeru označil vo svojom štýle Tenshō (mäkkosť) a Sanchin (tvrdosť). V týchto rokoch sa Miyagi striedavo nachádzal v Japonsku a na Okinawe. V tých časoch bol považovaný za jedného z najschopejších majstrov karate. Vyučoval tak v Japonsku ako aj na Okinawe, vďaka čomu vznikli obe najdôležitejšie školy Gōjū ryū. V r. 1941 vypukla druhá svetová vojna, v ktorej Miyagi stratil svojho tretieho syna ako aj svojho najstaršieho žiaka Shinzato Jinan. Od tej doby už nevyučoval a stiahol sa z verejného pôsobenia. Po porážke Japonska v druhej svetovej vojne sa presídlil do mesta Ishikawa. Po dlhý čas zostal neznámy, pretože sa prodpokladalo, že je v Japonsku. Kvôli svojej pokornej povahe získal povesť precitlivelého muža z mesta a najímali ho len pre nízke práce. Keď ho konečne spoznali, začali sa zo všetkých kútov krajiny zbiehať majstri bojových umení aby ho poprosili o učenie v Karate. V r. 1946 súhlasil s tým, že bude opäť učiť. Stal sa riaditeľom „Okinawskej civilnej asociácie telesného vzdelávania (Okinawa Civil Association of Physical Education)“ a vyučoval na okinawských policajných školách. V tom istom roku založil Dōjō v blízkosti svojho domu v Tsuboya chō, kde dodnes žije jeho štvrtý syn. Vďaka Miyagiho výuke v Japonsku a na Okinawe vznikli dve hlavné línie Gōjū ryū, ktoré sa po jeho smrti ďalej samostatne vyvíjali: Okinawa Gōjū ryū a Nippon Gōjū ryū. Okinawa Gōjū ryū (dnes zastúpené majstrami YAGI, MIYAZATO a HIGA) sa pevne drží smeru, ktorý dal pre cvičenie majster Miyagi. Súťažné zápasenie je z tohto systému vylúčené a tak sa nachádza v jasnom protiklade k tendenciám, ktoré boli vyvíjané v Japonsku. Hlavnými bodmi tradičného Gōjū ryū, tak ako ich učil majster Miyagi, sú nasledovné:
• Te chikate mani. Táto cvičebná metóda sa vzťahuje k perfecii Kata. V nej rozlišuje Miyagi medzi cvičením klasických Kata (Koryū) a úvodnými cvičeniami (Kihon) ku Kata, kvôli ktorým vytvoril Fukyu Kata, ktoré majú dnes mnohé varianty aj v iných štýloch. Zodpovedajú Taikyoku Kata v systéme Shōtōkan.
• Bunkai. Tak Koryū ako aj Kihon mali svoje vlastné formy Kumite. Tým bolo myslené použitie klasických Kata, ako aj cvičenie jednotlivých kombinácií a techník vo forme Yakusoku kumite.
• Te tochimani. Toto predstavovalo pokročilú formu Yakusoku kumite s reálnymi technikami (Kiso kumite), ktoré boli používané v skutočnom boji.
• Ikukumi. Cvičenie skutočného boja. Ten, ktorý má vyšší pás sa smel len brániť, bez vykonávania protiútokov, zatiaľ čo jeho partner sa ho snažil skutočne a z celej sily zasiahnuť.

Podľa NAKAIMA KENKO (Ryūei ryū), ktorý dobre poznal majstra Miyagiho, nebol žiaden z jeho žiakov schopný dosiahnuť takú úroveň dokonalosti Kata, akej bol schopný majster Miyagi. Vždy znova používal v technikách svoje silné boky. Nakaima sa tiež domnieva, že Miyagi vniesol do štýlu formu tvrdého dýchania (Ibuki) a dynamického napätia, ktoré sa v pôvodných čínskych líniách nenachádzajú. Majstrom Miyagim pevne daných dvanásť Kata Gōjū ryū sa často delí do troch skupín: 1. Kihon kata (Základná škola Kata), v ktorej sa vo všetkých štýloch za najdôležitejšiu považuje Sanchin; 2.Kaishu kata (Kata s otvorenými rukami); Haishu kata (Kata so zatvorenými rukami). Tensho sa v niektorých štýloch cvičí so zatvorenými, v iných zasa s otvorenými rukami. Podľa niektorých majstrov sa pojmy Kaishu a Haishu vykladajú aj ako otvárajúce Kata, v zmysle úvodu, a zatvárajúce Kata, v zmysle záverečnej vyššej formy. V tomto zmysle sú všetky kata najskôr Kaishu a majú byť vypracované až na úroveň Haishu (Podľa teórie ŌTSUKA TADAHIKO v jeho publikácii z r. 1977).

KLASICKÉ GŌJŪ KATA

GEKISAI 1 – základná škola blokov a útokov na dlhú vzdialenosť
GEKISAI 2 – škola blokov a útokov na krátku vzdialenosť
SANCHIN – správna forma úderu päsťou, pohybu dopredu, postoj, hlboké dýchanie, napätie svalstva
TENSHO – použitie otvorených rúk, krátke dýchanie a uvoľnenie svalstva
SAIFA – blokovacie a kontratechniky s jednou rukou
SANSERU – blokovacie a kontratechniky s oboma rukami
SEISAN – silová Kata (Gō Kata), použitie Atemi Techník
SUPARINPEI, SEIENCHIN, SHISOCHIN, SEIPAI, a KURURUNFA – vláčne, jemné Kata (Jū Kata). Obsahujú päť techník boja s prázdnymi rukami (Taijutsu giji). Medzi týchto päť techník patrí: atemi techniky, páky na kĺby, hody, držania a znehybnenia

GŌJŪ RYŪ NA OKINAWE
Okinawské Gōjū ryū prinieslo po Miyagiho odchode mnoho významných majstrov. Nájdeme tu vnútorné línie (Uchi deshi) štýlu, ktoré sú sprostredkované cez YAGI MEITOKU. Ďalším zo žiakov bol HIGA SEIKO. Mnohé mená, ktoré dnes poznáme sú mená žiakov Senseia Higu. Učil tiež TOGUCHI SEIKICHI, ktorý vedie Shōreikan Dōjō v Tōkyō, a TAMANO TOSHIO. Aj majster IZUMIGAWA KANKI z Japonska bol žiakom Higa Seiko. Veľký majster okinawského Kobudō, MATAYOSHI SHINPŌ, študoval Karate hlavne pod Seiko Higom. To isté platí pre HIGAONNA MORIO, dnešného technického riaditeľa okinawského združenia Gōjū. Majster Higaonna bol však aj žiakom majstra MIYAGI AN´ICHI.
Jeden z ďalších silných vplyvov na okinawské Gōjū ryū mal majster MIYAZATO EI’ICHI, ďalší z Miyagiho žiakov. Majster Miyazato je na Okinawe veľmi známy a učí v Yundōkan Dōjō, jednom z najväčších okinawských Dōjō.

Literatúra: CHŌJUN MIYAGI – An Outline of Karate-do, International Ryukyu Karate Research Society, Prekald originálov z r. 1934 od P. Mc Carthy
MORIO HIGAONNA – Okinawa Goju Ryu (3. zväzky), Minato Research/Japan Publications1985
SEIKICHI TOGUCHI – Okinawan Goju Ryu, Ohara 1976, MORIO HIGAONNA – The History of Karate, Dragon Books 1995
WERNER LIND – Okinawa Karate, Sportverlag Berlin 1997
MARK BISHOP – Okinawan Karate, A&C Black 1991

Zdroj: Budostudienkreis (BSK), Lexikon der Kampfkunste.
Copyright k slovenskému prekladu: Dokan, o.z.

Štýl draka… idea a filozofia…

Drak je dobre známy v oboch – Európskych aj Východných mýtoch, ale na rozdiel od drakov Európy, sú východní draci známi svojimi miernymi a láskavými spôsobmi, múdrosťou a silou, takže drak môže byť najvyšším a najduchovnejším zo všetkých štýlov šaolinského chrámu.

Drak je “Prchavý ako dym, je všetkým čo okolo teba existuje, obklopuje ťa, no napriek tomu ho nemôžeš uchopiť”

Drak, reprezentovaný dvoma z pôvodných elementov – Zemou a Vodou, predstavuje bytosť neuchopiteľnosti a sily. Pre Taoistov predstavoval drak personifikáciu samotného Tao: „Drak sa odhalí len preto, aby znova zmizol.“

Pre šaolinských mníchov predstavoval víziu osvietenej pravdy, ktorú možno zažiť ale nikdy nie uchopiť.

Pravda je ako jeden jediný, nekonečný oceán, ktorý umožňuje žiť všetkému, čo v sebe obsahuje. Dáva nekonečné možnosti, a záleží na tých, ktorí sa v ňom nachádzajú, do akej miery dokážu vnímať, otvoriť svoje vedomie, a žiť v súlade a harmónii so všetkým čo existuje.

Kedysi boli drakmi nazývaní veľmi starí ľudia, ktorí boli zbehlí v bylinnej medicíne, akupunktúre, používaní jemných energií a kung-fu. V rannej Číne boli tieto zručnosti záležitosťou života a smrti a tým, ktorí boli takto vzdelaní sa dostávalo vysokej vážnosti a úcty.

poznámka: V tradičnom karate-dó sa štýl draka silno prejavuje vo forme SEIYUNCHIN.

Hito-Kata San-Nen

Kedykoľvek praktikujem Kata, príde mi na myseľ obľúbený príbeh jedného z mojich učiteľov:

Jedného dňa, študent lukostreľby praktikoval sám v Dojo.  Pomyslel si: “mal by som vypustiť prvý pohyb – to natiahnutie ruky nahor predtým ako napnem luk – a čo najrýchlejšie ako sa len dá vystrelím šíp. Sensei teraz nie je v Dojo, takže ma nemôže kontrolovať, či som robil všetky pohyby tak, ako ich vždy robí on. On je zaťažený iba na kompletnú Kata. Kata predsa nie je až taká dôležitá”.

Potom študent vzal dva šípy a vystrelil ich tak rýchlo ako len dokázal bez vykonania prvého pohybu. Trafil priamo do čierneho a bol na seba veľmi hrdý. V tom ako si gratuloval, vstúpil do Dojo jeho Sensei, ktorý bol v knižnici susediacej s Dojo a pokáral študenta kvôli vynechaniu prvého pohybu.

Sensei, majster Zenu, vedel o tom, čo jeho žiak urobil bez toho, aby bol v Dojo. Potom mu povedal: “Prax musí byť udržiavaná stále rovnakou aj keď sa nikto nepozerá alebo nedáva pozor. Človek musí praktikovať sám pre seba. Necvičíš kvôli mne alebo kvôli ostatným, ale kvôli sebe – svojmu vlastnému pokroku a poznaniu. Ak vynechávaš, alebo pridávaš pohyby v Kata, potom klameš sám seba., nie mňa.”

Mnohí študenti Karate si neuvedomujú, že odstránenie alebo pridávanie pohybov v Kata je prejavom neúcty voči škole (ryu) v ktorej študujú. Ak sú takíto študenti nespokojní s danou školou, mali by ju opustiť a pripojiť sa niekam inam.

Zodpovednosť za komolenie existujúcich Kata a vytváranie ďalších nových nesú dva druhy jedincov. Oba typy sú, bohužiaľ,  produktom éry okupácie Japonska, Okinavy a Kórei. Na jednej strane, sú to jednotlivci, ktorí skutočne dosiahli určitý stupeň odbornosti v mechanických aspektoch umenia. Po návrate z Orientu si na západe otvorili vlastnú školu. Buď sa však nenaučili svoje Kata poriadne a dostatočne, alebo ich zabudli a tak sa ich Kata stali skôr improvizáciu.

Na druhej strane, sú takí, ktorí sa učili od tých prvých a následne otvorili svoje vlastné školy. Takíto jednotlivci,  potom, ako vyhrali zopár šampionátov v Kumite, vytvárajú na základe svojej fantázie vlastné Kata s postojom neomylného Meijin (majster). Pre takých Kata nie je ničím viac ako tancom. V skutočnosti sú ďaleko od Pravdy a bez dostatočného pochopenia a uvedomenia je tento tanec všetko, čo môžu z takejto praxe získať.

Hito-Kata San-Nen znamená tri roky pre jednu Kata. Mnohí budú reagovať: “Čo je to za nezmysel tri roky pre Kata. Prečo?  Ja sa môžem naučiť jednu Kata v priebehu pár týždňov!”

Majstri z vlastnej skúsenosti vedeli, že zvládnuť Kata – to vyžaduje krv, pot a slzy. Vedeli, že nie je možné vyprodukovať zázrak za 90 dní. Všetky dôkazy poukazujú na fakt, že dosiahnutie majstrovstva v Kata vyžadovalo obrovskú dôveru, vytrvalosť a tvrdú prácu. Tri roky bolo minimum – tri roky pre jednu kata priviedlo praktikujúceho k jej poznaniu. Kata je Karate a Karate je Kata.

Správne pochopenie Kata by pomohlo naplniť pohár života čistou vodou, nie špinavou.

Bez vedenia učiteľa a bez Kata žiak nie je schoný rozlíšiť špinavú vodu od čistej. Kata učia v tom istom okamihu zručnosti potrebné pre boj aj pre život. Cieľom Kata je zjednotiť jednotlivca s Univerzom. Keď pri cvičení splynie s Kata, potom – nakoniec splýva so Sebou Samým.

Richard Kimm, Hanshi,

preklad z anglického originálu – Ing. Róbert Mrňák

História obi a jeho tradície

Pás v karate je veľmi dôležitá súčasť cvičného kimona (gi). Dobre drží oblečenie na svojom mieste, ale tiež poskytuje oporu v strede tela (hara). Každá škola má vlastnú variáciu nosenia a zaväzovania. Konce by mali visieť rovnomerne. Uistite sa, že sa nie je nijako navyše prekrútený. Je to súčasť tréningu nasledovať pokyny a venovať pozornosť detailom. Tieto schopnosti sa ukazujú aj v tom ako si viažeme, nosíme a ako zachádzame s naším pásom.

Predpokladá sa, že pôvod pásu siaha až do rodiska bojových umení – do chrámu Shaolin Su v Číne. Mnísi bojovníci nosili dlhú zavinovaciu šerpu. Šerpa bola používaná ako úžitková vec viac ako oblečenie. Z tohto pochádza zvyk neumývania pásu. Keď niekto dostane prvý krát nepoužitý pás, môže ho raz umyť, aby sa z neho dostala nadbytočná farba. Ak je pás mimoriadne špinavý, mal by sa prať v rukách.

V priebehu minulého storočia sa na Okinawe vyvinulo moderné karate. Cvičenie bolo vykonávané tajne, zvyčajne hlboko v noci. S postupujúcou praktikou ako pot žiaka farbil pás, pás naberal žltkastú farbu. Žiaci svoj pás nosili a uchovávali v látkovom vrecku uloženom v zloženom kimone (gi). V takom  horúcom, tmavom a vlhkom prostredí sa mohla tvoriť pleseň. Táto pleseň bola zvyčajne zelená. Potom, po mesiacoch a rokoch používania, sa stal študent karate dostatočne silným, aby mohol prijať lepšie techniky učiteľa. Toto malo za následok to, že žiak býval zrazený na zem alebo opakovane hádzaný na hlinenú zem. Ako sa špina dostávala na povrch pásu, ničilo to pleseň a farba pásu získavala hnedý odtieň. Čierna farba bola konečným odtieňom ako odraz mnohých rokov cvičenia. Čoskoro na to začali mnohé bojové umenia používať biele, žlté, zelené, hnedé a čierne pásy, napodobňujúce pôvodné farbenie pásu. Neskôr boli pridané ďalšie farby a označenia k rozlíšeniu medzi stupňami a aby sa podporila motivácia u cvičiacich.

Väčšina ľudí praktikujúcich tradičné bojové umenia si vysoko vážia vlastné pásy. Reprezentujú totiž ich odhodlanosť , ako aj znalosti a úspechy starých majstrov. Niektorí veria, že pás (obi) predstavuje pre karatistu to isté ako meč pre samuraja. Dokonca môže byť považovaný za rozšírenie ich bytia. Dotýkanie, či narábanie s pásom niekoho iného bez jeho povolenia mohlo byť považované za výzvu alebo za urážku.

Nosiť kimono/pás na verejnosti je považované za nevhodné. Môže to byť vyložené tiež ako výzva či ako chválenie sa. Nosiť vrchnú časť kimona alebo pás na verejnosti sa nemalo, pokým človek nevykonával oficiálnu funkciu.

Nezabudni si nosiť svoj pás na tréning. Zaves ho, aby vyschol, ak je spotený alebo ho úhľadne zlož, ak ho práve nepoužívaš. Neťahaj svoj pás po zemi. Nos svoj pás s istotou a dôstojnosťou.

voľný preklad  Ivana Strelcová

http://www.gentlewarriorway.com/

Kata – umenie zjednotenia tela, mysle a ducha

Kata učí zručnosti pre boj i život súčasne.

Zmyslom Kata je zjednotiť individualitu

cvičiaceho s Univerzom.

tak, ako splynie s Kata, tak na konci splýva

so Sebou samým.

 

Richard Kimm, Hanshi

 

 

Trénig tradičných foriem – Kata – je základným prvkom tréningu v tradičných školách Karate-Dó. Jedna kata predstavuje nielen jeden ucelený systém boja, ale keď je jej zmysel zažitý a pochopený na hlbších úrovniach, vedie ku komplexnému rozvoju človeka. O Kata by sa dalo napísať mnoho kníh. V stručnosti však cvičenie Kata vedie k :
zlepšeniu kondície, posilneniu a zlepšeniu zdravia – regenerácii orgánov a tkanív ich prekrvením počas cvičenia, posilneniu a zlepšeniu pružnosti šliach a kĺbov, a k celkovému pocitu zvýšenia energie
rozvoju schopnosti koncentrovať pozornosť, zvyšovať svoju vnútornú silu a usmerňovať ju podľa svojej vôle tam, kam je to potrebné. Zlepšuje prúdenie energie v akupunktúrnych dráhach a ďalších bio-energetických systémoch človeka
umožňuje uvedomiť si a zažiť hlbšie úrovne toho, kým sme (pretože nie sme len telom a mysľou), až k samotnému prameňu Života človeka a vesmíru
Zmysel cvičenia Karate-dó nespočíva teda len v umení boja a obrany, ale má ďaleko hlbší význam, ktorý je však väčšinou opomíjaný. Práve tento hlbší aspekt cesty Karate-dó tvorí základ toho, čím vlastne všetky druhy Budó vo svojej podstate sú – cestou (Dó) – umením, cez ktoré je možné opäť si uvedomiť a z hĺbky vnútra nechať slobodne prejaviť obrovský potenciál, ukrytý v každom z nás …

Cvičiť Kata je, ako keď človek začuje nejakú krásnu pieseň… pieseň, čo osloví jeho srdce… a zrazu aj on pocíti túžbu naučiť sa prostredníctvom hudby vyjadriť to, čo cíti vo vnútri seba samého. Vezme si napríklad gitaru, alebo klavír… a pomaličky… postupne… akord po akorde… naučí sa zahrať melódiu. Spočiatku musí neustále dávať pozor kam kladie svoje prsty, ale neustálym zdokonaľovaním sa postupne dopracuje na úroveň, keď zvládne techniku hry na daný nástroj… a môže si začať svoju hudbu „užívať“… postupne menej a menej pozornosti musí venovať kontrole techniky… až nakoniec… prsty už automaticky robia, čo treba – a to je moment, kedy sa mladý umelec začína oslobodzovať od techniky. Už môže upustiť od prísnej kontroly techniky a formy, pretože je už automaticky správna… a môže obrátiť pozornosť viac dovnútra – do seba samého.

A tu… v Tichu jeho mysle… sa môže ozvať jeho vlastná Bytosť… Ona mu môže priniesť inšpiráciu pre tóny a slová jeho vlastnej piesne. Tento moment je krstom… krstom, ktorým sama Príroda pomáha premeniť obyčajného človeka na človeka-umelca. Už nikdy nebude taký ako predtým, pretože je bohatší o ďalšiu skúsenosť… skúsenosť spojenia s prúdom Života v sebe samom…

Tento moment je tým spoločným menovateľom pre všetky umenia – bojové umenia nevynímajúc. Až príde ten deň, a človeku sa opäť otvorí vnímanie hĺbky svojho vlastného Bytia… potom sa naučí toto Bytie vyciťovať vo všetkom naokolo… stromoch, vtáčikoch, vo vánku vetra, či v ticho padajúcich vločkách snehu… i v ostatných ľuďoch.

Vlastným prežívaním sa mu začne odkrývať Tajomstvo, ktoré mal po celý čas priamo „pred sebou“… uvedomí si, že všetko je akýmsi nevysvetliteľným spôsobom navzájom spojené… On a príroda… stromy… tráva… On a ostatní ľudia… a tu, zrazu príde ďalšie poznanie – že vlastne niet proti komu bojovať… že sme všetci Jedným jediným – iba navonok máme rôzne telá, rôzne osobnosti, ale v tej hĺbke, ktorú  sa naučil vnímať… v nej všetko splýva v Jedno…

Takto bojovníka – umelca, ktorý sa chcel pôvodne naučiť bojovať, priviedlo jeho umenie k múdrosti – k pravde o sebe samom. Takto sa z človeka, ktorý by ešte pred pár rokmi bol schopný bojovať na život a na smrť, aby obránil seba aj iných,… stal človek, schopný vidieť viac ako len to, čo sa na prvý pohľad zdá, a tak mu prúd Života vždy prináša do jeho mysle riešenia a nápady, vďaka ktorým od určitého času už nemusí bojovať…

Naučil sa ako žiť spolu s ostatnými, s prírodou, Zemou a Nebom… a zanechal tak všetok boj… pretože už nebol potrebný…

Bojové umenia, učené ako cesta – Dó – sú jednou z ciest, ktoré umožnia každému, kto ich bude brať naozaj vážne, od základu zmeniť pohľad na svet… a jeho obraz už nebude potom nikdy taký ako predtým… a keď sa tá zmena udeje v ľuďoch na celej Zemi, tak potom my všetci… spolu… ako ľudstvo… pokročíme na ďalší stupienok nášho vývoja…

Možno je to Ideál, ktorý sa nikdy nenaplní… ale bolo mnoho majstrov, ktorí k tomuto Ideálu ukazovali cestu… predávajúc v tradícii od seba k žiakovi … od srdca k srdcu… esenciu svojho umenia… dúfajúc, ze raz príde čas, keď svet dozrie, a nájde sa pár takých, čo budú pripravení počúvať a schopní uskutočniť v sebe to, o čom učili… potom sa naplní posolstvo ich tradície…

Aj my sme tí, ktorí to môžme urobiť… najskôr v sebe… a potom to ukázať ďalším… napríklad cez tradíciu Bojových Umení…

Ing. Róbert Mrňák,

4. Dan Iga Ryu Kenpo Karate

CBU Dokan Žilina