Zápisok z Taikai Liptovská Mara 2018

Tak je to tu zas, zas je tu príležitosť prežiť týždeň v skupine skvelých ľudí, ktorí majú záujem sa posúvať v bojových umeniach takisto ako v umení byť vnímavý a pozorný a čo je ešte dôležitejšie: Majú záujem pomôcť v tom aj svojim bratom v kimone prípadne v rashguarde (tričko, v ktorom sa cvičí jiu jitsu).

Čím bol však tento seminár netypický je návšteva Nemeckej delegácie zo skupiny BSK(nie, nie je to Bratislavský samosprávny kraj ale Budo studien kreiz a ak Vám to stále nič nehovorí treba si  dôkladne omrknúť našu stranku), ktorej je naša škola Dokan členom. Bola to zase raz možnosť precvičiť si Anglickú, Nemeckú a v prípadne jazykovo menej zdatných členov aj reč znakovú.

Režim seminára je vždy nastavený tak aby sme sa popri učení nových techník a získavania nových skúseností a zážitkov z oblasti bojových umení učili aj veciam ktoré vedia zlepšiť náš každodenný život. Najdôležitejšiou témou seminára je práca v skupine ľudí, vedieť sa správať ako skupina, pričom každý vie niečim prispieť (pomôcť pri upratovaní, príprave jedla, zahrať niečo na nejakom hudobnom nástroji, podeliť sa o svoje skúsenosti na poli života alebo bojových umení), niečo dať a skupina mu to vráti. Napríklad v podobe navarenej a nachystanej večere po vyčerpávajúcom tréningu ale aj vo forme zdravej kritiky(nie odsúdenia iba upozornením na nejaký nedostatok), ktorá mi pomôže posunúť sa ďalej, uvedomiť si svoje vlastné nedostatky a tým pádom ich odstrániť.

Veľmi dôležitý aspekt seminára sú diskusie alebo rozhovory v duchu starého čínskeho príslovia: “Radšej sa spýtať a vyzerať ako blbec 5 minút než ostať blbcom na celý život.“ Žiadna otázka nie je zlá, žiadna moja skusenosť nie je bezcenná. Kladením si a zdieľaním si týchto otázok a skúseností získavame každý niečo čo nás vie obohatiť v našom každodennom živote.

Týmto sa chcem Poďakovať našim dvom skvelým senseiom, našim učiťeľom z Nemecka, všetkým mojim spolucvičiacim, môjmu spolušéfkuchárovi a proste všetkým mojím skvelým priateľom a zároveň aj sebe samému za to, že sme sa zas raz stretli a vytvorili úžasnú atmosféru a zažili kopec srandy. Danke schön!!!

A ak túžite stráviť týždeň, kde sa môžete aj v tejto uponáhľanej dobe povenovať trochu aj sám sebe a zistiť o sebe niečo nové, nájsť v sebe motiváciu a radosť zo života…

Vykašlite sa na výhovorky a dôvody prečo by ste nemali ísť. Príďte! Dokážte sámemu sebe, že máte vôľu a chuť na sebe pracovať a zlepšiť sa.

Michal Komora 1.kyu

 

Na začiatok, tento letný seminár/taikai predčil oje očakávania. To, kde sa vlastne bude konať, som zistil až po ceste na miesto, lebo na stránke bolo napísané, že sa koná, tak ako v roku 2016 na Liptovskej Mare. Avšak tentokrát sa konal pri Ružomberku. Miesto konania nemôžem hodnotiť ináč ako pozitívne. Krásna príroda, čerstvý vzduch a kľud. Už od začiatku vládla, aspoň z môjho pohľadu, medzi ľuďmi pokojná atmosféra. Trochu som sa bál ako budem zvládať tréningy, ponocovanie a skoré ranné vstávanie, lebo tieto činnosti boli pre mňa po minulé roky naozaj problematické. Tento rok som to však nejako zvládol a nebolo to ani také náročné ako som očakával. Viacerí ľudia, ktorí mali prísť, neprišli, lebo nechceli, nemohli alebo mali iné dôvody. Bolo mi to ľúto, lebo čím viac ľudí, tým viac srandy. Napriek tomu sme boli dobrá partia a o zábavu bolo postarané. Obsah tréningov sa mi páčil a naučil som sa dosť nových vecí, napr 2 kata, jednu s palicou (bó) a druhú bez. Vždy po poobedňajšom tréningu, sme mali buď kondičný tréning s Nemcami, alebo sme s nimi raz hrali aj futbal. Futbal ma síce baví, ale veľmi mi nejde. To sa odzrkadlilo na tom, že som dvakrát prekopol loptu zec ihrisko do potoka. Nevadí, nabudúce to bude snáď lepšie. Ako som už spomínal, seminár naozaj predčil moje očakávania, som naozaj rád, že som sa ho zúčastnil. Ďakujem všetkým spolucvičencom a Senseiom, že vďaka vám som mohol prežiť super týždeň, ktorý mi toho veľa dal.

Samuel Michal Kapustík.