Dojokun je dušou praktiky tradičných bojových umení

Dojokun obsahuje právidlá správania sa človeka, ktorý chce naozaj kráčať cestou bojových umení. Dojokun je druhou stranou tej istej mince nazývajúcej sa Budo. Jedine spojením cvičenia techniky a uskutočňovania filozofie Budo (Dojokun) v dennom živote môže človek dosiahnuť jeho majstrovstvo. Technika je formou, ktorej obsah však závisí od toho, kto ju cvičí – čiže od človeka samotného. Keď sa technika Budó spája s bojom o vnútorné zdokonaľovanie, vedie táto cesta k harmónii človeka so sebou samým a s okolitým svetom. Jedine takto je možné kráčať po ceste Ideálu, zapísaného hlboko v srdci každého človeka.

Bez prijatia filozofie cesty Dó sa technika stáva nástrojom pre ego. A ego bez poznania svojho prazákladu v nekonečnom Nad-ja je príčinou všetkého utrpenia, rozkolov, vojen, konfliktov, strachov a závislostí v našich životoch. Dokázať si vôbec uvedomiť túto myšlienku už vyžaduje do veľkej miery uvedomelé ego. Je treba si uvedomiť, že ego je náš nástroj – tak ako napr. dáždnik. Keď prší, tak ho použijem, aby som nezmokol, ale keď už neprší a mám ho stále vystretý, tak mi bráni vidieť slnko, ktoré sa objavuje, keď miznú mraky. A rovnako je to aj s egom, ktoré je nástrojom toho, kto oživuje toto telo (Nad-ja), ale keď je príliš veľké, znemožňuje vidieť svet taký aký naozaj je – vo vzájomných súvislostiach. Znemožňuje taktiež sebe samotnému vnímať svoj pôvodný zdroj (Nad-ja) a tak hľadá šťastie a zmysel na opačnej strane rieky života. Ego je základom racionálneho uvažovania. Keď je však pohltené čisto do logiky, nedokáže vnímať intuitívne impulzy nekonečne inteligentného, so všetkým spojeného a všetko oživujúceho zdroja, z ktorého i ono samo pramení, pretože tieto jemné impulzy prehlušia jeho vlastné názory, predstavy a myšlienky, o ktorých je skalopevne presvedčené že jedine ony sú tie správne.

Toto sa nazýva životom v nevedomosti. Nevedomosti o svojej pravej podstate, ktorú zakrýva práve toto všetko vediace a všetko komentujúce ego. Z histórie známi filozofovia východu i západu (za všetkých západných spomeniem Sokrata, či Komenského) hovorili o nutnosti seba-poznania. Ako si však môže nutnosť sebapoznania uvedomiť niekto, kto si myslí, že už všetko vie, a teda necíti potrebu nejakého seba-poznávania?

A v tom je práve ten háčik – v určitom momente vývoja rozumu človeka (ego je vlastne výsledok činnosti rozumu a pamäti) si v najúprimnejšej snahe slúžiť svojmu pôvodnému pánovi (Nad-ja) uvedomilo, akú môže mať moc. Že vlastne v napojení na tento svoj zdroj dokáže vytvárať svoje vlastné reality, svoje vlastné teórie, analýzy a závery, ktoré často vyznievajú veľmi logicky. Jediná vec – ktorú si však niečo, čo práve prišlo na myšlienku, že by mohlo byť nezávislé, a robiť si čo chce – nechce pripustiť je to, že by sa vôbec mohlo mýliť, že by (následkom zaslepenosti sebou samým) nemuselo mať všetky dostupné informácie, potrebné na správne zhodnotenie situácie a tým pádom aj na správne rozdodovanie. A tak – a toho sme svedkami dennodenne – vzniká myslenie a konanie, ktoré síce majú logiku (z obmedzeného pohľadu), ale z hľadiska celku sú úplne absurdné a nebezpečné.

Výsledky takéhoto myslenia a konania vidíme okolo nás dennodenne. A keď sa pozrieme do histórie, s úžasom zistíme, že za posledných 10 000 rokov sa na uvažovaní ľudstva nezmenilo skoro nič. Jediné čo sa zmenilo sú kulisy (počítače, 3D kiná, satelity, autá, mobily… atď.), ale ľudstvo vo svojej podstate sa potáca v hlbokej nevedomosti o tom, kým vlastne skutočne je a aké sú jeho ozajstné možnosti.

Majstri Budó (rovnako ako iní učitelia) si uvedomovali tento stav, a snažili sa zanechať pre tento nevedomý dav odkazy (pravidlá, prikázania), ktoré ich mali doviesť opäť „domov“. Tieto odkazy sú v Budó zapísané v podobe pravidiel etiky a etikety v Dojokun. Ich pochopenie a stotožnenie sa s nimi v každodennom živote umožňuje egu človeka uvedomiť si svoje miesto (vedieť kedy je vhodné, aby sa uplatnilo a kedy má zostať ticho) a prenechať tak svoje vedenie vnútornej múdrosti Nad-ja. V tomto momente človek, v ktorom sa toto udeje, začína vedome kráčať po Ceste – Dó. Ceste, zapísanej v srdci každej ľudskej bytosti. Význam a hodnota pokladov, ktoré človek na tejto ceste k Sebe-samému objaví, sa nedá popísať slovami… ale dá sa zažiť.

Dojokun je mapou, podľa ktorej žiaden adept Budó nemôže zablúdiť, pokiaľ ho berie naozaj vážne.

viac sa dozviete v ďalších odkazoch v sekcii Dojokun v BSK