Zápisok zo zimného semináru 2017 Žilina

Celé jarné prázdniny som myslel len na jednu vec – Zimný seminár. Konečne po dlhom polroku školy mám týždeň na to, aby som zase raz prehĺbil a utvrdil svoje znalosti budó a bojových umení. Seminár sa začal v štvrtok, už od začiatku tu začala panovať príjemná atmosféra a po privítaní sa, pustili sme sa friško do chystania spoločnej večere. Do prípravy sme sa zapojili všetci. Večer bol v duchu mondó-rozprávaním sa na rôzne témy, z ktorých najviac rozoberaná bola vajna a príhody z nej, rozprávali sme dlho do noci a spalo sa, pre nás tradične v spacákoch na karimatkách. Režim dňa pozostával z rozcvičky a dvoch tréningov, pri ktorých sme často zisťovali, ako ďaleko dokážeme po fyzickej a hlavne psychickej stránke dojsť, a že nám to dalo zabrať, našťastie bol na blízku vždy niekto o koho sa dalo oprieť (po niektorých tréningoch doslova) a prísny denný režim veľmi zvýšil pozornosť všetkých účastníkov, čo sa odrzkadľovalo pri všetkých spoločných aktivitách a menilo ich na zážitok, dokanca aj upratovanie dodžó po tréningu má so štipkou pozornosti svoje čaro. Aj napriek tvrdým tréningom som najväčšiu svalovicu mal na bruchu, z toho keď som sa smial na príhodách senseiov a mojich spolucvičiacich.(skúste sa niekedy na seminári spýtat senseia Robka ako sa dostane makovník na stenu). Uprostred týždňa sme mali voľný deň. Spoločne sme sa zhodli na tom, že výskúšame novú laser arenu v Žiline.

Je obdivuhodné, že aj napriek tomu, že sme tri dni v kuse cvičili a moc toho nenaspali, sme všetci hrali ako keby tie laserové pištole boli ozajstné, riadne sme sa zapotili. Večer sme vytiahli inštrumenty a čo to pohrali, zakončil to sensei Milan s vetou: „Takhle sem jednou slyšel řvát jedno zvíře, a pak natáhlo brka.“ Nedá mi ešte nespomenúť rannú prípravu raňajok, nepoznám nič iné, čo by ma vedelo zdeptať tak ako budík po 4 hodinách spánku, ako keby sa mi vysmieval: „Miško, vstávaj treba robiť raňajočky!“ Našťastie som mal vždy po ruke nejakých šikovných pomocníkov a nakoniec sme vyčarovali, za použita všetkých naších síl raňajky a opovážim sa tvrdiť, že celkom dobré, ale vždy je čo zlepšovať. Myslím si, že všetci sme si z tohoto seminára niečo odniesli a odhalili sme niektoré z našich mnohých nedostatkov. Opäť sme utužili naše vzájomné vzťahy, prehĺbili náš vzťah k bojovým umeniam a sebe samím a pocítili dôležitosť silnej skupiny cvičiacich ľudí. Ďakujem veľmi pekne naším trpezlivým senseiom a samozrejme aj všetkým učastníkom za krásny týždeň plný radosti a zábavy a veľmi sa teším na repete. A pokiaľ váhate, či nejaký takýto seminár navštíviť alebo nie, určite príďte.

Michal Komora 2. Kyu

Ukáž! To bolo hlavné motto zimného seminára, ktorý sa uskutočnil v dňoch 23.2. – 27.2. 2017 v Žiline. Človek by si myslel, že ako zelený pás, ktorý plánuje spáskovať na modrý, nemôžem byť už ničím prekvapený. Lenže takéto semináre sú o niečom inom ako víkendovky alebo tréningy pri ktorých, aj keby sme chceli, nemôžeme ísť. Človek si spraví vzťah k večerným mondó, pretože KONEČNE, debatuje sa o niečom, čo vám dáva zmysel a zaujíma vás to. Nie ako v škole, kde z veľkej časti počúvam o hrách, drogách a počítačových sieťach. A to ste nepočuli to ticho…Čo je to vlastne to ukáž? Čo by to asi tak mohlo byť…Nemôžeš prísť na seminár?Ukáž!Chceš spáskovať?Ukáž!Si na tréningu, dostávaš nakladačku, chce sa ti plakať ale aj zvracať zároveň? Ukáž svoju vnútornú silu! Teraz buď macher. Týmto zápiskom by som chcel poďakovať naším dvom úžasným senseiom za ich trpezlivosť s nami. Chcem poďakovať všetkým ostatným za úžasný seminár a gratulujem tým, čo spáskovali. Vidíme sa najneskôr v lete!.