Odjakživa sa ľudia dohadovali, dohadujú a budú dohadovať o tom, kto bol najväčším japonským majstrom meča. Presne také isté diskusie na túto tému sa vedú o tom, kto bol najlepším boxérom, či zápasníkom všetkých čias. Tieto otázky budú kladené stále znova a znova, pokým bude história podávať svedectvá o takýchto ľuďoch z rôznych oblastí bojových umení. Keď však kritériá, ktoré je potrebné splniť aby mohla byť uskutočnená takáto voľba, spočívajú v tom, aké schopnosti daný jedinec rozvinul vo svojom umení a akým spôsobom sa staral o svojich nasledovníkov, je možné ich okruh zreteľne zúžiť – obzvlášť v umení šermu.

Pre skutočných žiakov meča našťastie takýto muž existoval, šermiar všetkých čias, no jeho meno je pre priemerného Japonca absolútne neznáme a ešte menej hovorí cudzincovi.

Hariya Sekiun bol nielen najväčším, ale tiež vychoval nasledovníkov svojho umenia – Odagiri Ichiun a Shirai Toru, ktorí boli považovaní za ešte väčších učiteľov. Bolo by však omylom domnievať sa, že Hariya Sekiun kráčajúc históriou po sebe zanechal nejaké stopy podobne ako Miyamoto Musashi a Yagyu Yubei. Nič také neurobil. Určite nie romantickým spôsobom ako Musashi – vo forme umenia, ktoré by potešilo všetkých milovníkov chanbary. S veľkým šťastím je o Sekiun Hariyovi možné niekde nájsť  viac ako jednu stránku. V žiadnom prípade nepriťahoval masy. Snáď preto, že jednoducho nechápali jeho šermiarske umenie. Navyše k tomu praktikoval Zen. Ľudové masy k nemu nemali prístup na rozdiel od tých, pre ktorých sa bojové umenia stali životnou cestou.

Hariya (Haraigaya) Sekiun (1592 – 1662) sa narodil v Harigaya a už ako mladík začal s cvičením s mečom. Neukončil nijakú školu a okrem meča a bojových umení by mu v inej oblasti nedôveroval asi nik. Napriek tomu vybojoval v priebehu svojho života  52 zápasov na život a na smrť a vo všetkých zvíťazil. Prehnal sa cez svojich protivníkov ako oheň, ktorý v momente spáli vysušené zápalky. Učil cvičenia na dvoch úrovniach – ducha a tela.

Hovorieval: „prekonaj strach a žiaľ prostredníctvom meditácie. Spoj sa prostredníctvom katado harmónie s celým svetom“.

Jedného dňa – mal už viac ako 60 rokov – bol vo svojej záhrade, kde strihal jeden strom. Zrazu ho prerušili dvaja približne 30 roční muži, ktorí sa dožadovali rozhovoru s Hariya Sekiun.

„To som ja“ povedal Sekiun.

Na okamih na neho zízali plní prekvapenia a následne si vymenili krátky pohľad.

„Ale“ povedal mladší z nich „vy ste starý muž. Ste skutočne Sekiun Hariya?“

Sekiun si nevšímal ich hrubosť a ďalej sa venoval svojej práci.

„Starec“ zakričal mladší z nich, „rozprávam sa s vami. Počuli sme o vašom silnom údere, ´božský vhľad´, ako ho nazývate, a neveríme tomu. A teraz, keď vás vidíme ako starého muža – tak tomu veríme ešte menej.“

„Dobre“ povedal Sekiun, „potom už môžete ísť.“

Obaja muži odišli, pretože videli že nemá zmysel hádať sa so Sekiunom a vo svojej nevedomosti po celm meste roznášali, že má pred nimi Sekiun strach.

Po čase však zistili, že im nikto v meste neverí a išli preto znova za Sekiunom.

„Prichádzame znova“, povedali obaja.

„A ja vás opäť prosím aby ste odišli“, odpovedal Sekiun.

A tak obaja mladíci znova odišli do mesta a znova vytrubovali, že veľký Sekiun Hariya sa zľakol ich výzvy.

„Má strach, pretože je starý a opotrebovaný“, tvrdili.

„Tomu neveríme“ hovorilili ľudia v meste.

„Jednoduch vás nechce zabiť.“

Táto poznámka tak nahnevala oboch mužov, že sa vlámali do Sekiunovho domu a dožadovali sa boja na život a na smrť. Sekiun sa zdráhal. No muži boli neoblomní a nedali sa odbiť.

„Keď teda na tom trváte, potom si zaobstarajte prilbu a ozajstný meč, aby ste mali aspoň nejakú šancu. Môj meć bude drevený, aby bol boj vyrovnanejší“ povedal Sekiun a prijal výzvu.

Starší z nich neskôr rozprával: „Sekiun sa postavil voči môjmu priateľovi s krátkym dreveným mećom v rukách a okamžite po zaujatí bojovej pozície trafil Sekiun môjho priateľa zdanlivo ľahkým úderom do prilby. Na moje prekvapenie som s hrôzou zistil, že sa môj priateľ, ktorý bol na svoj vek veľmi silný muž, zrútil k zemi. Padol na oproti stojaci strom a z úst mu tiekla krv. Keď som mu chcel pomôcť, bol už mŕtvy. Čo za človeka je tentoSekiun?“

Sekiunovými hlavnými zásadami boli: „Vezmi svoj život do vlastných rúk a vyžmíkaj kaźdú sekundu do poslednej kvapky. Ber všetky svoje každodenné činnosti tak, ako by to bol tvoj posledný deň v živote.“ Sekiun bol mužom, ktorý prekonal strach a sebaľútosť. Tento postoj ho činil najlepším zo všetkých