Poznáte význam pojmu Dojo?

Dojó (Dó=cesta, Jó=miesto) znamená asi toľko ako „miesto na ktorom sa cvičí Cesta – Dó“. Cvičenie Cesty – Dó získava na obsahu a jasnosti, keď jestvuje ozajstné prepojenie medzi Dojó a žiakom Cesty – Dó. Preto v učení Cesty – Dó nie je Dojo žiadnou telocvičňou, ale svätým miestom, nazývaným aj „priestorom osvietenia“. Označenie Dojó sa vzťahuje na priestor, v ktorom sa deje cvičenie, symbolicky však predstavuje hĺbku vzťahu medzi cvičiacim a jeho umením.

Pôvodne povstal pojem Dojó z Buddhizmu a označoval miesto meditácie a nachádzania seba samého. Neskôr sa zmenil jeho význam na miesto, kde sa praktikujú bojové umenia. Vlastný zmysel však zostal nezmenený. Pre každého ozajstného cvičenca je aj dnes Dojó stánkom meditácie a koncentrácie, vážené miesto učenia, bratstva, priateľstva a vzájomného rešpektu.

Pre pravého žiaka Cesty – Dó je jeho Dojó druhým domovom. Cez správný vzťah k Dojó dochádza k vzájomnej výmene hodnôt, z ktorej sa môže zrodiť ruka v ruke – vyzrievanie jednotlivca a Duch Budó.

Egoistickí ľudia, ktorí používajú Dojó iba ako telocvičňu sa na tomto nemôžu podieľať. Dojó žije z priznania sa v ňom cvičiacich ľudí k ideálu bojového umenia. Jedine týmto spôsobom nájde cvičiaci prístup ku Ceste – Dó.

Keď do Dojo vstupuje skutočný žiak Budó, zanechá bežné problémy pred jeho dverami. Je prejavom nepozornosti vstupovať s nimi do Dojó. Dojó je miestom meditácie, koncentrácie na seba samého. Je to protiklad oproti všetkému, čo sa dennodenne bežne deje. Keď to človek takto chápe a hľadá v sebe ozajstný vnútorný postoj (vnútorné držanie), môže v ňom rásť. Avšak keď človek zabudne čistiť ducha, nie je cvičenie v Dojó ničím viac ako športom.

Pokročilí vedia, že práve v tomto vnútornom postoji sa ukrýva samotné tajomstvo bojových umení. Keď niekto ide do Dojó naložený všednými starosťami, je akékoľvek cvičenie márne. Keď si predsa len niekto myslí, že existujú dôležitelšie veci – napríklad precvičovane techniky, zastáva nesprávnu snahu. Všetky činy vychádzajú z pravého vnútorného postoja.Moderný zvyk – prinášať so sebou do Dojó každodenné aktivity mysle – je neprípustný a nesprávny. Zvádza k neustálemu zaoberaniu sa riešením svojich problémov. Keď vstupujú do Dojó ľudia s týmto postojom, výjdu von opäť unavení a nevyrovnaní. Ak niekto premýšľa nad zúčastnením sa na cvičebnej hodine, musí predtým očistiť svoju myseľ. Je nutné zabrzdiť vnútorný zhon a pripustiť – Ticho. Keď k tomuto dôjde, objaví sa pravý vnútorný postoj. Človek zabudne na všedný deň a dosiahne čistý vnútorný stav. Cez tento je myseľ v stave, umožňujúcom uvidieť novú úroveň, v ktorej sú mnohé veci inak.

0 replies

Leave a Reply

Want to join the discussion?
Feel free to contribute!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *