Zápis zo sústredenia Karate a Jiu Jitsu v Bratislave 30.apríl 2017

 V nedeľu 30. apríla sa v Bratislave konal jednodňový karate seminár. Dlho som sa naň tešil, konečne čas prehĺbiť svoje poznanie bojového umenia a zároveň stráviť deň so svojimi kamarátmi z dojo. Panovala dobrá atmosféra a už od začiatku sme s chalanmi rozmýšľali čo si na nás sensei pripraví. Začali sme jógovo ladenou rozcvičkou pod vedením senpaia Tomáša Sokola, z ktorej sme plynulo prešil do boja na zemi/ jiu-jitsu. Osvojil som si zopár užitočných detailov ( je to sranda ako jedno male posunutie ruky alebo presun ťažiska ovplyvní techniku) a dobre sme sa zabavili.
Následovala prestávka, osviežili sa a rozpravali sme sa, o tom ako sa komu darí čo je nové a samozrejme sme este preberali detaily technik ktore sme prebrali. Pokračovali sme tréningom zameraným na renzoku-waza ( cvičenie na rozvoj reflexov), to už bolo v stoji, myslím že všetci od tých najmladšîch a menej skusených až po tých najstaršich a najskúsenejších sme sa niečo naučili. Odbila jedna hodina a vrhli sme sa na obed. Objednali sme si pizzu, ktorá po 4 hodinách cvičenia veľmi rýchlo zmizla.
Zatiaľ čo sme trávili sme žartovali a smiali sa ale nezabudlo sa ani na „vážne“ témy spojené s cestou bojových umení o tom že treba byť vytrvalý, trpezlivý a hlavne pozorný voči svojmu okoliu. Seminár sme zakončili voľnejšie zameraným treningom, čo znamená, že bolo viac priestoru odskúšat a pocítiť, ako sme zvládli techniky prebraté na seminári plus ako sme na tom čo sa týka čistoty mysle. Veľa mi dal tento seminár. Objavil som zase quantum aspektov bojových umení, ktoré ešte nemám zvládnuté, našiel som novú motiváciu do cvičenia a zistil som čo a ako ešte implementovať do tréningom (či už tých kde trenujem alebo tých kde som trénovaný). Ak chcete aj vy prehlbiť svoj vzťah k bojovým umeniam a samým sebe určite sa vidíme na ďaľšiom seminári, ktorý sa bude konať v druhú nedeľu v júni 2017.
Fotky zo semináru
Michal Komora 2.kyu

Zápis zo sústredenia sebaobrany so zameraním na obranu proti agresívnemu útočníkovi

V dňoch 29. a 30. apríla sa v Žiline konal špeciálny celodňový tréning zameraný na obranu proti agresívnemu útočníkovi.

Posledný aprílový víkend som sa v tréningovom centre Dokan v Žiline zúčastnil jarného semináru. Keďže to bol prvý seminár, ktorého som sa kedy zúčastnil, bol som veľmi zvedavý co sa bude diať. Seminár bol zameraný na lepšenie už známych, ale aj na naučenie nových techník jiu-jutsu.
Seminár začal Stankovou super rozcvičkou na zohriatie a rozhýbanie chrbta.
Potom sme sa pod dohľadom inštruktorov Robina a Stanka učili ako si udržať bezpečnú vzdialenosť, ako prejsť z jednej bezpečnej vzdialenosti do druhej, ako ukontrolovať súpera a ako ho zneškodniť.
Na záver soboty prebehli ešte skúšky, na ktorých bol adept na vyšší stupeň umučený tak, že ledva lapal dych. Ale zvládol to a výsledkom bol šťastný úsmev na tvári a nový opasok v ruke.
Seminár bol skvelý aj ked sa mi podarilo absolvovať len sobotné treningy a intenzita semináru sa prejavila na dvojdňovej svalovici.

Rudolf Švanda, 8.Kyu

 

Priznám sa, že sa mi na seminár veľmi nechcelo. Našťastie som nepodľahla výhovorkám a takto strávený víkend vôbec neľutujem. Zatiaľ to bol môj najlepší seminár. Nielenže sme sa stretli výborná partia, ale sme si aj fajn zacvičili. Dva dni intenzívneho tréningu dá človeku zabrať (a aj dalo) a preto sme sa najprv pred technikami poriadne rozohriali a rozcvičili. V sobotu až tak dôkladne, že som sa cítila aj na náročnejšie veci v jiu-jutsu. Najviac som si užila nášho zápasenia so spolubojovníčkou Maťkou. Nikdy mi nič nedaruje a ako agresívny útočník ma posúva vpred. Ale aj cvičenie s Palim dalo zabrať. Len chvíľa s takýmto veľkým a mocným útočníkom a človek hneď začne robiť obranné techniky premyslene a poriadne :). Zápasenie vždy zo mňa dostane prebytočnú energiu a preto musím dodať, že sa už teším na ďalší seminár so Stankom a Robinom. Dovtedy však ešte dobre potrénujem, čo som sa naučila.

Andrea Eckerová, 9. Kyu

 

Tento seminár mi priniesol veľa. Môžem tvrdiť,že každé stretnutie s týmito ľuďmi mi vždy priaznivo a výrazne ovplyvní myslenie.
Vďaka učiteľom školy Dokan ľahšie zvládam boj nielen s protivníkom,ale aj sama so sebou. Spoznala som nových ľudí,naučila
sa nové účinné techniky a dostala som cenné rady do života… Je na každom,či sa rozhodne investovať do materiálnych vecí,alebo do rozvoja seba samého.

Martina Bitušiaková, 9.Kyu

 

Po dlhsej dobe som sa popri príjemných povinnostiach okolo rodinného prírastku konečne dostal na seminár. Vždy mám neskutočnú radosť keď môžem cvičiť s týmito super ľudmi, lebo robiť čokolvek čo ma baví s luďmi rovnakého nastavenia, ktorí si pomahajú navzájom je jednoducho nádhera. O to viac že pri cvičení tohto charakteru sa dá reálne cítiť ako sa mení stav vedomia.
Napríklad pri novej technike pracuje okrem tela aj mozog a snaží sa to všetko konrolovať a nahrať aby nabúce techniku vykonal správne, zo začiatku je to dosť nákladné na energiu, ale čím viac sa reakcie zautomatizujú tým viac sa dá hlava vypínať. Pri technikách v stoji, som si všimol že vačšina pozornosti je naviazaná na zrak, a na vystihnutie správneho momentu na vstúpenie do súpera (či už cez klinč, alebo atemi techniku) alebo úhyb. Iný druh pozornosti je pri boji na zemi, kedy je pozornosť rozliata v celom tele, a viacmenej čaká na impulz od súpera kedy a kam sa treba pohnúť. Oči sú tu skoro nepodstatné.
Všetky tieto cvičenia s pozornosťou, ktoré som si na tomto seminári vyskúšal sú super na pretrhnutie myšlienok a stresu do ktorého človek často krát pod tlakom každodenných povinností upadne. S pravidelným tréningom pozornosti sa dajú ľahšie zvládať problémy aj mimo dojo, lebo na nájdenie riešenia je vačšinou potrebné zmeniť pohľad na vec = zmeniť stav vedomia, teda schopnosť prepnúť v krátkom čase svoje vnútorné rozpoloženie, tým pádom aj emócie. Bojové umenia toto budujú v človeku automaticky a posúvajú tak vnútorné aj vonkajšie hranice našich schohpností a vnímania. Karate cvičím cca 14 rokov a po každom tréningu alebo seminári mám znovu tú istú radosť a nadšenie ako na začiatku. Všetky zložky cvičenia, pozornosť, vnímanie hara, princípy kihon a volného boja spôsobujú že človek má pocit že „viac žije“, ťažko sa to popisuje no dá sa to zažiť, a tento zážitok je premňa jedným z hlavných dôvodov prečo už nikdy nechem prestať cvičiť 🙂

Dávid Pĺž, 1.Dan

 

 

Video zostrih toho najlepšieho: