Seminár,ktorý som absolvoval, bol zameraný najmä na  rozvoj psycho-energetickej zložky človeka.  Priniesol do môjho života nové možnosti,vedomosti i zručnosti. Zmenil moje myslenie, môj postoj k sebe samemu, k druhým i k svetu. Mal som možnosť vypočuť si rady, ako môžem dosiahnuť harmóniu svojho tela a duše, ako správne reagovať v kritických situáciach a ako žiť život tak, aby človek mohol robiť to ,čo chce a nie to, čo musí. Po prvýkrát som pocítil, keď učiteľovi  naozaj záleží na živote svojich žiakov a je otvorený riešiť ich problémy. Ja osobne som na základe situácie, ktorá sa odohrala na seminári, začal skúmať a riešiť, ako s chladnou hlavou zvládnuť nápor stresu. Taktiež som nadobudol iný, lepší pohľad na svet. Doteraz som neoľutoval ani len minútu stráveného času v dojo, pretože tí ľudia,ich názory a vedomosti, to všetko ma posúva ďalej na mojej ceste poznávania mojej duše.

Daniel Michalovič, 9.kyu IRKK

Je to naozaj ako kruh. Neustále vracajúc sa na začiatok so snahou urobiť niečo lepšie, kde medzičasom nadobúdame nové informácie, prežitky, meniac svoje hodnoty a priority. A pochodňou na tejto našej skromnej ceste sú nám vzájomné vzťahy, ktoré nás opäť nanovo obohacujú. Preto azda každý seminár ako bol aj tento, sa nakoniec na malú chvíľu zmení na domov ľudí, ktorí urobili krôčik k tomu, aby sa na svojej ceste posunuli, hoci niekedy za tým vidia skôr snahu poskočiť o technický stupienok vyššie. Nieto vecí, ktoré by sa ma nedotkli vo vnútri a opäť mi nepripomenuli ako veľa ešte na sebe musím pracovať. Písať takýto zápisok zo seminárov bola pre mňa vždy nová výzva- výzva ešte viac doslovne vypichnúť, čo nám dal a čomu nás naučil. Posadím sa a čím začnem? Uvažujem či opíšem koľko jedla som pojedol… Nie, nie… Možno to ako sme cvičili… Nie, ani to nie je ono. Množstvo makovníkov a alfa bio nátierok, ktoré sa na kilogramy za tie roky spotrebovali? Večerné filmy či hry? Hmm, to tiež nie… Je to plané, prázdne, jalové, veď existujú omnoho podstatnejšie veci. Tak čo im teda odovzdať také, aby sa nadchli? A vtedy som si uvedomil, že to hlavné neviem popísať slovami. Sú to zážitky, pocity, emócie, ktoré sa dostávajú na seminároch von a stále viac pripomínajú, že sme ľudia, ktorí sa snažia urobiť to najlepšie čo vedia. A ako tam tak sedím vidím starú známu partiu, ktorá hoci je stará, vyškolí ma nanovo ako malého chlapca. To preto, lebo postupom času dostávame sa vzájomne do konfrontácii, na ktoré je nutné si dať spätnú väzbu, veď to vždy bude o ľuďoch. A je to tak náročné, pozrieť sa na veci očami tých druhých a je to tak náročné, trpezlivo a pokorne počúvať a nemontovať do toho to svoje. A tak aj tento seminár bol opäť príležitosťou pripomenúť si prirodzenosť každého z nás, vypočuť si názory tých ostatných a opäť si odniesť niečo do toho slávneho boja nás so sebou samými. Pochopil som, že zápiskom vám neviem dať takmer vôbec nič, pretože zo seminára si každý odnesie to svoje. Preberie sa mnoho tém, ktoré vo vás vyvolajú emócie. No poviem vám, v čom mám zaľúbenie. Milujem ťa, odpusť, mrzí ma to, ďakujem ti… A keď sa človek pozrie všade navôkol zočí, že každý v týchto krátkych vetách našiel ten svoj boj. A že si vieme v nich vzájomne pomôcť a že je krásne ukázať na seminári kus seba, hoci cez slzy a otočene k stene. Pretože tí, ktorí niečo podobné už zažili stoja vždy pri vás. Nebudú sa smiať, ale s pokorou sa pozrú na to, aký veľký je človek keď sa skutočne na chvíľu stane prirodzeným bez očakávania uznania či strachu pred urobením chyby. A dobrý učiteľ venuje to dobro zo seba až sa to spojí dokopy a vy už neklepete nervózne kofola pohárom o stôl lebo povedal vtip, ktorý sa dotkol niečoho vo vás. Až sa to všetko spojí, uzrieme to, čo nám ten druhý chce celú tu dobu povedať. A možno až raz prídete na ten „svoj“ seminár pochopíte, čo vám tu chcem povedať ja. Že to vždy a len vždy bude o vás. Obohaťte seba o ostatných a ostatných o seba a tým seminárom získate niečo neskutočne krásne. Niečo o čom je aj to vaše bojové umenie.

Lukáš Adamčík, 3.kyu, IRKK