Axióma „karate ni sente nashi“  (v Karate neexistuje prvý útok) v sebe nesie silný odkaz na obranný, resp. sebaobranný a pacifistický charakter tohto umenia. O tom, čo to sebaobrana je a ako je ukotvená v našom právnom poriadku sa často vedú diskusie, preto by som chcel túto tému ozrejmiť a poukázať na zákony a pravidlá, ktorým podlieha. Hlbší význam prvého citátu ako aj úvahu k téme sebaobrany nájdete medzi komentármi k Dojokun.

Dnes žijeme v tzv. modernej dobe s množstvom zákonov a mechanizmov, kde úlohu ochrancu bezpečnosti a ochrany jednotlivcov  preberá na seba v prvom rade štát. Napriek určitej miere kriminality majú ľudia na Slovensku vo všeobecnosti pocit istoty a bezpečia a svoje prirodzené obranné mechanizmy spúšťajú zväčša v noci alebo na pochybných, opustených miestach. Nikdy si však nemôžeme byť úplne istý alebo spoliehať sa na niekoho iného pokiaľ ide o naše vlastné zdravie a bezpečnosť. Pravdaže prvok neistoty by sme našli takmer vo všetkých oblastiach života a účelom článku nie je vyvolať strach v spoločnosti. Zámerom článku je otvoriť debatu o vnímaní hodnoty bezpečnosti v každodennom živote a zároveň priblížiť pohľad človeka praktikujúceho bojové umenie. Hoci môžeme pozorovať trend považovania hodnoty bezpečnosti za samozrejmý, stále ostáva jednou z najzákladnejších priorít v podvedomí človeka. Treba však aj zdôrazniť, že možnosť neznamená automaticky pravdepodobnosť a rovnako treba rozlišovať sociálne prostredia v rámci krajiny. To hlavné čím každý človek disponuje je sloboda voľby, rozhodnúť sa vziať otázku vlastnej bezpečnosti do svojich rúk. Dostáva sa mu potom pocit väčšej slobody žitia v pomerne bezpečnej krajine a aj keď sa nikdy nezbaví prvku neistoty, dokáže ho do značnej miery zredukovať. Stáva sa tak nielen menej závislý na vonkajších faktoroch ale si aj vďaka vlastnému úsiliu môže otvoriť viaceré možnosti fungovania v bežnom živote. Nehovoriac o tom, že nadobudne vlastnými silami pocit väčšej sebaistoty a sebadôvery.

Nie je pravidlom, že len trénovaný človek sa dokáže obrániť v krajnej situácii, pretože môže konať pod vplyvom adrenalínu a pudu sebazáchovy. O to viac by si mal byť vedomý určitých hraníc, ktoré v takýchto situáciách platia. Na tréningu bojových umení sa človek po celú dobu učí svoje techniky a správanie kontrolovať tak, aby ich vedel vo vhodnom okamihu adekvátne aplikovať. Z tejto perspektívy preto treba zdôrazniť, že ako občania sa bránime iba v krajnej núdzi a používame iba nutnú obranu v medziach zákona.

 

Porušenie zákonov má za následok vyvodenie zodpovednosti. Na úvod teda uvediem základné body trestnej zodpovednosti a druhy trestných činov ako ich uvádzajú zákony SR:

 

Za osobu trestne zodpovednú je považovaná taká osoba, ktorá v čase spáchania trestného činu dovŕšila vek 14 rokov a je spôsobilá na právne úkony. Trestný zákon pozná dva druhy trestných činov:

 

1. Prečin – spáchaný z nedbalosti, alebo úmyselne, kde je horná hranica trestnej sadzby do päť rokov.
2. Zločin – úmyselný trestný čin s prevyšujúcou hranicou trestnej sadzby nad päť rokov.

 

Základom právneho vedomia by pre každého malo byť poučenie, že neznalosť zákona nikoho neospravedlňuje. Preto v nasledujúcej časti uvádzam výber najdôležitejších platných zákonov platných na území Slovenskej republiky v oblasti nutnej obrany, použitia zbrane a pomoci.

Vybrané paragrafy z trestného zákona ( č.300/2005 Z. z ) a trestného poriadku :

 

• 25 trestného zákona – nutná obrana :

 

(1) Čin ináč trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok na záujem chránený týmto zákonom, nie je trestným činom.

 

(2) Nejde o nutnú obranu, ak obrana bola zjavne neprimeraná útoku, najmä k jeho spôsobu, miestu a času, okolnostiam vzťahujúcim sa k osobe útočníka alebo k osobe obrancu.

 

(3) Ten, kto odvracia útok spôsobom uvedeným v odseku 2, nebude trestne zodpovedný, ak konal v silnom rozrušení spôsobenom útokom, najmä v dôsledku zmätku, strachu alebo zľaknutia.

 

(4) Ak sa niekto vzhľadom na okolnosti prípadu mylne domnieva, že útok hrozí, nevylučuje to trestnú zodpovednosť za čin spáchaný z nedbanlivosti, ak omyl spočíva v nedbanlivosti.

 

• 24 trestného zákona – krajná núdza :

 

(1) Čin ináč trestný, ktorým niekto odvracia nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému týmto zákonom, nie je trestným činom.

 

(2) Nejde o krajnú núdzu, ak bolo možné toto nebezpečenstvo za daných okolností odvrátiť ináč, alebo spôsobený následok je zrejme rovnako závažný alebo ešte závažnejší ako ten, ktorý hrozil. Rovnako nejde o krajnú núdzu, ak ten, komu nebezpečenstvo priamo hrozilo, bol podľa všeobecne záväzného právneho predpisu povinný ho znášať.

 

• 26 trestného zákona – oprávnené použitie zbrane :

 

(1) Použitie zbrane v súlade so zákonom nie je trestným činom.

 

(2) Za použitie zbrane v súlade so zákonom sa považuje aj jej použitie proti inému vo svojom obydlí na ochranu života, zdravia alebo majetku, ak osoba do obydlia neoprávnene vnikne alebo v ňom neoprávnene zotrvá a nejde o nutnú obranu. To neplatí, ak bola pri tom inému úmyselne spôsobená smrť.

 

Výňatok z §122/3 trestného zákona – zbraň :

 

(1) … zbraňou sa rozumie … každá vec, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším. …

 

Zbraňou sa najčastejšie rozumie zbraň v technickom slova zmysle. Jedná sa najmä o strelnú zbraň (napr. pištoľ, či pušku), bodnú zbraň (nôž, či bodák), zbraň hromadnej účinnosti (granát, guľomet atď.).

 

 

• 25 – Nutná obrana

 

(1) Čin inak trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok na záujem chránený ..

 

Toto ustanovenie oprávňuje každého občana brániť sa v prípade napadnutia inou osobou. Je pochopiteľné, že i trénovaný karatista musí rešpektovať zásady vymedzené zákonom. V prípade napadnutia útočníkom sa môžete brániť primeraným spôsobom. Obrana musí smerovať iba voči útočníkovi. Často však dochádza k polemikám, čo sa rozumie pod primeraným spôsobom.

 

• 26 – Oprávnené použitie zbrane

 

(1) Použitie zbrane v súlade so zákonom nie je trestným činom.

 

(2) Za použitie zbrane v súlade so zákonom sa považuje aj jej použitie proti inému vo svojom obydlí na ochranu života, zdravia alebo majetku, ak osoba do obydlia neoprávnene vnikne alebo v ňom neoprávnene zotrvá a nejde o nutnú obranu. To neplatí, ak bola pritom inému úmyselne spôsobená smrť.

 

 

 

• 177 – Neposkytnutie pomoci

 

(1) Kto osobe, ktorá je v nebezpečenstve smrti alebo javí príznaky ťažkej ujmy na zdraví, neposkytne potrebnú pomoc, hoci tak môže urobiť bez nebezpečenstva pre seba alebo iného, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

 

(2) Kto osobe, ktorá je v nebezpečenstve smrti alebo javí príznaky ťažkej ujmy na zdraví, neposkytne potrebnú pomoc, hoci je podľa povahy svojho zamestnania povinný takú pomoc poskytnúť, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

 

Ministerstvo vnútra SR k téme nutnej sebaobrany ponúka tieto informácie a odporúčania:

Ak sa už stanete obeťou fyzického útoku, pamätajte, že najdôležitejšie je zachrániť si život a zdravie!

Správajte sa podľa toho a:

• nikdy sa nevyhrážajte útočníkovi, že zavoláte na políciu
• po fyzickom napadnutí nemeňte odev (aj s vlastným kúpeľom je lepšie počkať)
• nedotýkajte sa rovnakých vecí, ktorých sa dotýkal páchateľ
• snažte sa zapamätať si osobu, ktorá Vám ublížila čo najpodrobnejšie (fyzické zvláštnosti, chôdza, spôsob reči, neobvyklé chovanie, oblečenie a pod.)
• ak je to možné, všetky údaje si včas zapíšte aj so všetkými podrobnosťami (napr. zn. auta, oblečenie osoba pod.),
• ak sa stanete náhodným svedkom lúpežného prepadnutia v banke či obchode, je obvykle rozumnejšie, keď ostanete v anonymite, nehrajte sa na hrdinu, prenasledovanie a zneškodňovanie páchateľov prenechajte profesionálom
• pokiaľ sa rozhodnete pre fyzickú sebaobranu, konajte razantne a rozhodne
• nutná obrana proti útočníkovi je zákonom povolená. Ak obeť odvracia priamo hroziaci, alebo trvajúci útok je oprávnená sa brániť a spôsobiť páchateľovi zranenie. Obrana musí byť primeraná útoku!

 

Vo väčšine prípadov ten, kto chce niekoho prepadnúť, si akciu plánuje, vytipuje si vhodnú osobu, sleduje ju kadiaľ, kedy a kam chodieva a to bez toho, že by si to jeho budúca obeť všimla. Dôležité je preto dobre sa dívať okolo seba, lebo všeličo nás môže na budúce možné prekvapenie upozorniť. Môžu to byť neobvyklé telefonáty, otázky, prejavený mimoriadny záujem o určité veci, tovar, vašu firmu, jej prosperitu alebo len obyčajné sledovanie vašej osoby, snaha o vniknutie do rodinného prostredia, o nadviazanie užšieho kontaktu. Pozor aj na opakované návštevy určitých ľudí, u ktorých je viditeľná snaha dostať sa pod rôznymi zámienkami do súkromia alebo firmy .
Ak už dôjde k prepadnutiu, treba sa vždy adekvátne brániť. Mnoho prepadnutí sa páchateľovi podarí práve preto, lebo obeť na obranu rezignuje. Každý by si mal stále uvedomovať, že v zákone existuje i tzv. nutná obrana (§ 25 Trestného zákona č.300/2005 Z. z.), ktorá je šitá práve na takéto situácie a umožňuje prepadnutému použiť takú obranu, aby sa ubrániť mohol. To znamená, že napadnutý, ak odvracia útok – buď priamo hroziaci alebo trvajúci – môže na obranu použiť i razantnejšie prostriedky, ako tie, ktoré použil zločinec. A ak je útok skutočne nebezpečný (napr. spáchaný strelnou zbraňou, dýkou, nožom, a pod.) prepadnutý má právo útočníka aj zabiť. Samozrejme, že každý takýto prípad sa vždy veľmi starostlivo vyšetruje, aby tento inštitút nutnej obrany nebol zneužitý.

Pokiaľ je napadnutá žena, ktorá u seba nemá ani zbraň, ani elektrický paralyzátor, ani slzotvorný prostriedok a neovláda karate, zrejme by sa neubránila. Musí však dobre reagovať a hrať na čas. Neodporúčame, aby sa takáto bezbranná žena začala útočníkovi vyhrážať, že ho napr. oznámi polícii a pod. i keď to neskôr urobí – ale je treba, aby vyťažila zo situácie čo najviac pre seba a zachránila si život. Ak nemôže kričať o pomoc, čo veľa páchateľov odradí od ďalšieho konania, ani sa účinne brániť, musí sledovať celú situáciu, čiastočne s ním aj spolupracovať a zabrániť najhoršiemu. Vo vhodnej chvíli môže využiť situáciu na svoju obranu alebo útek. Mnohokrát stačí, keď napr. prepadnutá predavačka v obchode zavolá niekoho vzadu, hoci tam nikto nie je, alebo povie : Vy ste ale drzí, nevideli ste tých policajtov vonku v aute? Bežný páchateľ zneistie a väčšinou bez toho, aby svoj čin dokonal, utečie. Okamžite za tým musí nasledovať buď to, že prepadnutá predavačka vybehne hneď na ulicu a začne kričať o pomoc alebo sa uzamkne v predajni a zavolá políciu. Policajti skutočne v takýchto prípadoch sú na mieste za pár minút a aj keď je niekedy obeť v šoku, mala by páchateľa čo najpresnejšie opísať.

 

Ideálne by bolo, keby majitelia dali do svojich predajní namontovať nášľapné signalizačné alebo iné zariadenie. Vtedy by stačilo, aby páchateľa predavačka trocha zdržala napr. hľadaním kľúčov od trezoru. V takých prípadoch policajti zadržia lúpežníka raz – dva rovno v predajni.

 

Po prepadnutí je vždy treba zavolať policajtov prostredníctvom linky 158. Aj v tom prípade, ak by ste boli v šoku. Čas hrá pre zločinca a vy môžete zničiť väčšinu stôp, ktoré po ňom na mieste činu zostali. Majte na pamäti, že polícia dnes vie vyhodnotiť a využiť mnoho voľným okom neviditeľných mikrostôp, pachových a ďalších stôp, o ktorých páchatelia veľa nevedia. Celkom spoľahlivo napr. metódou DNA vedia zistiť i letmý kontakt páchateľa s obeťou. Preto vždy, hneď ako je to možné, oznámte každé prepadnutie polícii, povedzte policajtom všetko, nič nezatajujte aj keby, napr. v prípade znásilnenia, by to bolo pre vás nepríjemné. Až potom, ak miesto činu policajti prezrú, choďte sa umyť, prezliecť či upratať neporiadok.

 

S prípadnou traumou, pocitom strachu, sklamaním či inými negatívnymi pocitmi, ktoré zanechalo na vás prepadnutie sa zverte odborníkom z oblasti psychológie a psychiatrie, ktorí vám pomôžu váš stav prekonať.

V prípade akýchkoľvek pochybnosti o svojej bezpečnosti VOLAJTE číslo polície 158!

 

A úplne na záver k tejto téme pár odborných rád :

 

Pri vyšetrovaní zo strany orgánov činných v trestnom konaní je dodržaný bežný zákonný postup.

V bitkách, pouličných šarvátkach a pod., kde došlo k ublíženiu na zdraví (napr. ťažká ujma na zdraví), alebo usmrtení osoby si orgán činný v trestnom konaní priberá odborníkov a znalcov v zmysle § 141 – 143 Trestného poriadku.

Jedná sa o súdneho znalca – lekára na oblasť zranenia, či usmrtenia osoby. V prípade usmrtenia osoby pri pitve súdny lekár na 100 % zistí, čo bolo príčinou usmrtenia. V záverečnej správe sa môže objaviť i veta, ktorú som raz v správe zo súdnej pitvy čítal, že príčinou smrti bolo s najväčšou pravdepodobnosťou pôsobenie techniky karate na ľudský organizmus v oblasti ……..

V neposlednom rade sa môže jednať i o odborníka, či znalca, z oblasti bojových umení, kde túto oblasť môže pokrývať i skúsený tréner karate.

 

Zdroje:

http://khan-casta.ic.cz/files/sebaobrana_nazor_na_nu_i_zakonnost.pdf

http://portal.gov.sk/Portal/sk/Default.aspx?CatID=17&etype=1&eventid=1718