Články

Morio Higaonna – rozhovor s majstrom

Je to majster, je to bojovník: Jeden z najcharizmatickejších inštruktorov karate. Narodil sa v roku 1940 ako syn policajta. Hlavný inštruktor a zakladateľ IOKGF, ktorý rozšíril učenie a tradíciu veľkého majstra Chojuna Miyagiho do všetkých kútov sveta.
Z Okinawy do Japonska, z Japonska do Kalifornie, duch Higaonnu bol pracne ukutý v ohni tradičného tréningu a formovaný jeho nezlomnou vôlou. Mnohý učitelia neváhajú tvrdiť, že žiaci majstra Higaonnu patria medzi najlepších pokiaľ ide o rešpekt a ducha vzájomnej pomoci. Je to žijúci príklad pre všetkých možných cvičiacich, pre umenie vytvoriť bojovníka. Jeho cieľom nikdy nebolo žať úspechy, ale skôr udržať tradičné učenie nazbierané v slávnom vidieckom dojo Chojuna Miyagiho.
O: Kedy ste začali cvičiť ?
Môj otec ma naučil základné techniky Shorinji-ryu ale necítil sa s tým spokojný. Neskôr som šiel k Shimabuku senseiovi, známemu majstrovi Isshin-ryu ako aj k iným majstrom až som skončil u An’ ichi Miyagiho.
O: Ako ste sa dostali ku Goju-ryu ?
Shimabuku ma odporučil na Goju-ryu. Myslel si, že moja masívna postava sa k tomuto štýlu hodí. Tak som začal u An‘ichi Miyagiho, ktorý riadil školu veľkého majstra Chojuna Miyagiho, pôvodné vidiecke dojo. Goju-ryu som si zamiloval  na prvý pohľad.
O: Aký bol An‘ichi Miyagi ?
Začal študovať pod veľkým majstrom Miyagim hneď po vojne v roku 1948. Vstúpil do školy s ďalšími dvoma spolužiakmi, ktorí si mysleli že jeho krehká postava mu ani nedovolí zniesť úder. A predsa An‘ichi bol jediný, čo zostal a pokračoval v cvičení v dojo. Veľký majster Miyagi mal vo zvyku učiť históriu umenia, ústnu tradíciu a filozofiu ale nikdy nie skôr, než boli dokončené práce okolo dojo: drobné práce, upratovanie záhrady atď. Po smrti veľkého majstra sa jeho žena rozhodla, že nechá pokračovať dojo pod vedením An‘ichiho. Neskôr bolo vidiecke dojo zatvorené a všetci sa premiestnili do nového dojo zvaného Jundokan riadeného Eichim Miyazatom.
O: Viem, že máte dosť nekompromisný názor čo sa týka technických stupňov po čiernom páse. Na verejnosti však o tomto hovoríte málo. Mohli by ste nám to objasniť ?
Stupne majú takúto reklamu len preto, lebo robia problémy. Chojun Miyagi odmietal dany a iné bojové umenia ich takisto nepoznali pred nástupom juda. Sensei Miyazato mi udelil 3. dan na prvých skúškach na ktorých som sa zúčastnil. Bol som mladý a vtedy to pre mňa nič neznamenalo a ešte ani teraz nič nezmanemá. Nikdy som nenosil pás. Súhlasím: Pásy predstavujú prostriedok na zmeranie prejdenej cesty ale provokujú nespokojnosť, nezhody a vedú k prehnanej pýche, čo je opakom cvičenia bojových umení. Okrem toho každý má svoje vlastné kritériá. Nevyhnutne sa teda objavia rozdiely medzi rôznymi dojo a to hlavne vtedy, keď majú žiaci  podobný stupeň. Tam je už začiatok politiky. Ja si myslím, že je treba mať iba dve kategórie pásov : čierny a biely, a skôr treba klásť dôraz na tréning ako na pocty.
O: Aké je vaše vyučovanie a tréning ?
Vyučovanie a tréning karate nie sú jednoduché veci. Každý začína s túžbami a množstvom ilúzií… ale náročnosť tréningov počas cesty mnohých odstraší. V polovici 60-tych rokov, bolo karate také populárne, že moje tréningy boli preplnené žiakmi. Robil som s nimi predovšetkým kihon ale po nejakom čase ich nezostalo veľa. Tréning karate, hlavne pre tých ktorý vytrvali prešiel cez proces auto-analýzy. Začíname si klásť monžstvo otázok o sebe samých ale aj o zmysle takéhoto tréningu. Odpoveď vyúsťuje do obrazu seba samého. Výsledokom je potom viac koncentrácie, viac odhodlania a rozsiahly vnútorný mier.
O : Ako učitel ste sa stretli s problémom prispôsobiť japonskú mentalitu americkej ? 
V skutočnosti nie. Ale je pravda, že je dôležité vedieť správne komunikovať s rozdielnymi kultúrami. Napríklad v Japonsku, alebo na Okinawe sa ľudia nepýtajú otázky, ale opakujú to, čo im poviete, že majú robiť. Na „Západe“ chce každý vedieť „prečo“ a im je lepšie to objasniť. Preto vyučujem viac aplikácii na „Zápde“ , a preto to nerobím toľko v Japonsku a na Okinawe. Prirodzene, keď žiak dosiahne čierny pás netreba mu všetko toľko vysvetľovať. Problém na „Západe“ je ten, že ľudia si myslia, že sú majstri, lebo poznajú aplikácie ku kata, ale nevedia kata zacvičiť spraváne, pretože premrhajú veľa energie skôr na pýtanie sa ako na cvičenie.
O: Čo ste objavili, keď ste šli do Číny študovať korene karate ?
Veľa zaujímavých vecí. Kontaktoval som viacero čínskych majstrov, ktorí mi pomohli preskúmať korene Goju ryu. Počas jednej z mojich ciest starosta mesta pozval 16 starých majstrov, ktorý predomnou cvičili kata od Sanchin až po Suparinpei. Všetci sme sa zhodli na tom, že naše techniky pochádzajú zo štýlu čínskeho Bieleho žeriava a štýlov Tigra.
O: Sú kata rovnaké ako tie čínskeho pôvodu ?
Veľmi sa na seba podobajú. Ja som proti tomu aby sa kata pozmeňovali. Myslím si, že kata nie je len produktom jednotlivca. Niektoré pretrvávajú storočia až tisícročia. To znamená obnos informácií obsiahnutých v každej z nich. Málo ľudí vie, že niektoré kata sa musia cvičiť ráno a iné večer, aby ste zvýraznili ich podstatu. Počítam s tým, že množstvo informácií sa stratilo v priebehu času. V tom ale bude moja zodpovednosť, uchovať tieto informácie pre nadchádzajúce generácie.
O: Považujete karate za umenie alebo šport ?
Karate je bojové umenie, ktoré nepoužíva zbrane. Tým nechcem povedať, že odmietam športový aspekt, pretože sa domnievam, že reprezentuje časť umenia. Avšak karate je hlbšie. Ak si zoberete váš odchod po tom, čo ste len súťažili, budete zamernaý len na víťazstvo. Za takýchto podmienok karate nemá žiaden význam. Karate je určené na celý život. Ešte v 70 alebo 80 rokoch môžeme stále cvičiť. Naozajstný cieľ karate nepozostáva z bojovania s niekým, alebo vyhrávaním nad niekým. V kata je len čas a priestor na to aby ste čelili sebe samému, nie je žiadny vonkajší protivník, nič čoho by ste sa mohli držať. Karate je mierová filozofia sebapozorovania.
O: Čo pre vás znamená „Do“ ?
Do“ je cesta ľudí. Nikdy nedovolím aby ma riadila žiadosť. Usilujem sa o to zostať v kľude a čeliť problémom ako to robil počas druhje svetovej vojny veľký majster Chojun Miyagi. Nemal čo jesť, a predsa zachoval chladnú hlavu. Toto je veľmi náročné urobiť a hovorí to o silnom duchu. Karate – to je duch, karate – to je cesta. Pre mňa sa karate podobá na mrak: nemá substanciu, ktorá by sa dala udržať. Môžete ho praktikovať celý život a stále znova a znova objavujete nové významy a nové odpovede. To je dôvodom mojej každodennej praktiky.
O : Venujete sa aj zazenu a meditácii ?
Áno. Čo sa toho týka, byť pozorný pri tom, čo robím každý deň je veľmi dôležité. Nemyslím na zajtrajšok, keď cvičím. Cvičím každý deň. Robím to najlepšie čo viem dnes a to ma robí štastným. Ak zajtra budem ešte žiť, keď sa zobudím, budem robiť to isté. Zo všetkých síl sa sústredím na to, čo je tu a teraz.
O: Čo očakávate od svojich žiakov ?
Každý z nás má svoje dôvody prečo cvičiť karate. Niektorý ho robia pre zdravie, iní pre šport, a iní pre sebaobranu. V priebehu cvičenia Goju-ryu treba odhaliť mnoho vecí. Preto si myslím, že práve počas vlastného štúdia moji žiaci nachádzajú odpovede, ktoré očakávajú. Cvičenie karate je spojenie srdca a úprimnosti. Dovoľuje telu a duchu zjednotiť sa. Toto je autentické karate.
pripravil: Tomáš Sokol
S dovolením vydavateľstva preložené z francúzskeho originálu:
„Les Maîtres du Karaté – Entretiens privés“ (2001), autor : José Fraguas
videá :
Higaonna’s Goju-ryu. History of karate. Part 3. 1/3
Higaonna’s Goju-ryu. History of karate. Part 3. 2/3
Higaonna’s Goju-ryu. History of karate. Part 3. 3/3
Morio Higaonna. Gallery of glory 1/3
Morio Higaonna. Gallery of glory 2/3
Morio Higaonna. Gallery of glory 3/3
BBC Karate Documentary Part 1
Karate Documentary Part 2
Karate Documentary Part 3