Články

Štýl draka… idea a filozofia…

Drak je dobre známy v oboch – Európskych aj Východných mýtoch, ale na rozdiel od drakov Európy, sú východní draci známi svojimi miernymi a láskavými spôsobmi, múdrosťou a silou, takže drak môže byť najvyšším a najduchovnejším zo všetkých štýlov šaolinského chrámu.

Drak je “Prchavý ako dym, je všetkým čo okolo teba existuje, obklopuje ťa, no napriek tomu ho nemôžeš uchopiť”

Drak, reprezentovaný dvoma z pôvodných elementov – Zemou a Vodou, predstavuje bytosť neuchopiteľnosti a sily. Pre Taoistov predstavoval drak personifikáciu samotného Tao: „Drak sa odhalí len preto, aby znova zmizol.“

Pre šaolinských mníchov predstavoval víziu osvietenej pravdy, ktorú možno zažiť ale nikdy nie uchopiť.

Pravda je ako jeden jediný, nekonečný oceán, ktorý umožňuje žiť všetkému, čo v sebe obsahuje. Dáva nekonečné možnosti, a záleží na tých, ktorí sa v ňom nachádzajú, do akej miery dokážu vnímať, otvoriť svoje vedomie, a žiť v súlade a harmónii so všetkým čo existuje.

Kedysi boli drakmi nazývaní veľmi starí ľudia, ktorí boli zbehlí v bylinnej medicíne, akupunktúre, používaní jemných energií a kung-fu. V rannej Číne boli tieto zručnosti záležitosťou života a smrti a tým, ktorí boli takto vzdelaní sa dostávalo vysokej vážnosti a úcty.

poznámka: V tradičnom karate-dó sa štýl draka silno prejavuje vo forme SEIYUNCHIN.

Hito-Kata San-Nen

Kedykoľvek praktikujem Kata, príde mi na myseľ obľúbený príbeh jedného z mojich učiteľov:

Jedného dňa, študent lukostreľby praktikoval sám v Dojo.  Pomyslel si: “mal by som vypustiť prvý pohyb – to natiahnutie ruky nahor predtým ako napnem luk – a čo najrýchlejšie ako sa len dá vystrelím šíp. Sensei teraz nie je v Dojo, takže ma nemôže kontrolovať, či som robil všetky pohyby tak, ako ich vždy robí on. On je zaťažený iba na kompletnú Kata. Kata predsa nie je až taká dôležitá”.

Potom študent vzal dva šípy a vystrelil ich tak rýchlo ako len dokázal bez vykonania prvého pohybu. Trafil priamo do čierneho a bol na seba veľmi hrdý. V tom ako si gratuloval, vstúpil do Dojo jeho Sensei, ktorý bol v knižnici susediacej s Dojo a pokáral študenta kvôli vynechaniu prvého pohybu.

Sensei, majster Zenu, vedel o tom, čo jeho žiak urobil bez toho, aby bol v Dojo. Potom mu povedal: “Prax musí byť udržiavaná stále rovnakou aj keď sa nikto nepozerá alebo nedáva pozor. Človek musí praktikovať sám pre seba. Necvičíš kvôli mne alebo kvôli ostatným, ale kvôli sebe – svojmu vlastnému pokroku a poznaniu. Ak vynechávaš, alebo pridávaš pohyby v Kata, potom klameš sám seba., nie mňa.”

Mnohí študenti Karate si neuvedomujú, že odstránenie alebo pridávanie pohybov v Kata je prejavom neúcty voči škole (ryu) v ktorej študujú. Ak sú takíto študenti nespokojní s danou školou, mali by ju opustiť a pripojiť sa niekam inam.

Zodpovednosť za komolenie existujúcich Kata a vytváranie ďalších nových nesú dva druhy jedincov. Oba typy sú, bohužiaľ,  produktom éry okupácie Japonska, Okinavy a Kórei. Na jednej strane, sú to jednotlivci, ktorí skutočne dosiahli určitý stupeň odbornosti v mechanických aspektoch umenia. Po návrate z Orientu si na západe otvorili vlastnú školu. Buď sa však nenaučili svoje Kata poriadne a dostatočne, alebo ich zabudli a tak sa ich Kata stali skôr improvizáciu.

Na druhej strane, sú takí, ktorí sa učili od tých prvých a následne otvorili svoje vlastné školy. Takíto jednotlivci,  potom, ako vyhrali zopár šampionátov v Kumite, vytvárajú na základe svojej fantázie vlastné Kata s postojom neomylného Meijin (majster). Pre takých Kata nie je ničím viac ako tancom. V skutočnosti sú ďaleko od Pravdy a bez dostatočného pochopenia a uvedomenia je tento tanec všetko, čo môžu z takejto praxe získať.

Hito-Kata San-Nen znamená tri roky pre jednu Kata. Mnohí budú reagovať: “Čo je to za nezmysel tri roky pre Kata. Prečo?  Ja sa môžem naučiť jednu Kata v priebehu pár týždňov!”

Majstri z vlastnej skúsenosti vedeli, že zvládnuť Kata – to vyžaduje krv, pot a slzy. Vedeli, že nie je možné vyprodukovať zázrak za 90 dní. Všetky dôkazy poukazujú na fakt, že dosiahnutie majstrovstva v Kata vyžadovalo obrovskú dôveru, vytrvalosť a tvrdú prácu. Tri roky bolo minimum – tri roky pre jednu kata priviedlo praktikujúceho k jej poznaniu. Kata je Karate a Karate je Kata.

Správne pochopenie Kata by pomohlo naplniť pohár života čistou vodou, nie špinavou.

Bez vedenia učiteľa a bez Kata žiak nie je schoný rozlíšiť špinavú vodu od čistej. Kata učia v tom istom okamihu zručnosti potrebné pre boj aj pre život. Cieľom Kata je zjednotiť jednotlivca s Univerzom. Keď pri cvičení splynie s Kata, potom – nakoniec splýva so Sebou Samým.

Richard Kimm, Hanshi,

preklad z anglického originálu – Ing. Róbert Mrňák

Kata – umenie zjednotenia tela, mysle a ducha

Kata učí zručnosti pre boj i život súčasne.

Zmyslom Kata je zjednotiť individualitu

cvičiaceho s Univerzom.

tak, ako splynie s Kata, tak na konci splýva

so Sebou samým.

 

Richard Kimm, Hanshi

 

 

Trénig tradičných foriem – Kata – je základným prvkom tréningu v tradičných školách Karate-Dó. Jedna kata predstavuje nielen jeden ucelený systém boja, ale keď je jej zmysel zažitý a pochopený na hlbších úrovniach, vedie ku komplexnému rozvoju človeka. O Kata by sa dalo napísať mnoho kníh. V stručnosti však cvičenie Kata vedie k :
zlepšeniu kondície, posilneniu a zlepšeniu zdravia – regenerácii orgánov a tkanív ich prekrvením počas cvičenia, posilneniu a zlepšeniu pružnosti šliach a kĺbov, a k celkovému pocitu zvýšenia energie
rozvoju schopnosti koncentrovať pozornosť, zvyšovať svoju vnútornú silu a usmerňovať ju podľa svojej vôle tam, kam je to potrebné. Zlepšuje prúdenie energie v akupunktúrnych dráhach a ďalších bio-energetických systémoch človeka
umožňuje uvedomiť si a zažiť hlbšie úrovne toho, kým sme (pretože nie sme len telom a mysľou), až k samotnému prameňu Života človeka a vesmíru
Zmysel cvičenia Karate-dó nespočíva teda len v umení boja a obrany, ale má ďaleko hlbší význam, ktorý je však väčšinou opomíjaný. Práve tento hlbší aspekt cesty Karate-dó tvorí základ toho, čím vlastne všetky druhy Budó vo svojej podstate sú – cestou (Dó) – umením, cez ktoré je možné opäť si uvedomiť a z hĺbky vnútra nechať slobodne prejaviť obrovský potenciál, ukrytý v každom z nás …

Cvičiť Kata je, ako keď človek začuje nejakú krásnu pieseň… pieseň, čo osloví jeho srdce… a zrazu aj on pocíti túžbu naučiť sa prostredníctvom hudby vyjadriť to, čo cíti vo vnútri seba samého. Vezme si napríklad gitaru, alebo klavír… a pomaličky… postupne… akord po akorde… naučí sa zahrať melódiu. Spočiatku musí neustále dávať pozor kam kladie svoje prsty, ale neustálym zdokonaľovaním sa postupne dopracuje na úroveň, keď zvládne techniku hry na daný nástroj… a môže si začať svoju hudbu „užívať“… postupne menej a menej pozornosti musí venovať kontrole techniky… až nakoniec… prsty už automaticky robia, čo treba – a to je moment, kedy sa mladý umelec začína oslobodzovať od techniky. Už môže upustiť od prísnej kontroly techniky a formy, pretože je už automaticky správna… a môže obrátiť pozornosť viac dovnútra – do seba samého.

A tu… v Tichu jeho mysle… sa môže ozvať jeho vlastná Bytosť… Ona mu môže priniesť inšpiráciu pre tóny a slová jeho vlastnej piesne. Tento moment je krstom… krstom, ktorým sama Príroda pomáha premeniť obyčajného človeka na človeka-umelca. Už nikdy nebude taký ako predtým, pretože je bohatší o ďalšiu skúsenosť… skúsenosť spojenia s prúdom Života v sebe samom…

Tento moment je tým spoločným menovateľom pre všetky umenia – bojové umenia nevynímajúc. Až príde ten deň, a človeku sa opäť otvorí vnímanie hĺbky svojho vlastného Bytia… potom sa naučí toto Bytie vyciťovať vo všetkom naokolo… stromoch, vtáčikoch, vo vánku vetra, či v ticho padajúcich vločkách snehu… i v ostatných ľuďoch.

Vlastným prežívaním sa mu začne odkrývať Tajomstvo, ktoré mal po celý čas priamo „pred sebou“… uvedomí si, že všetko je akýmsi nevysvetliteľným spôsobom navzájom spojené… On a príroda… stromy… tráva… On a ostatní ľudia… a tu, zrazu príde ďalšie poznanie – že vlastne niet proti komu bojovať… že sme všetci Jedným jediným – iba navonok máme rôzne telá, rôzne osobnosti, ale v tej hĺbke, ktorú  sa naučil vnímať… v nej všetko splýva v Jedno…

Takto bojovníka – umelca, ktorý sa chcel pôvodne naučiť bojovať, priviedlo jeho umenie k múdrosti – k pravde o sebe samom. Takto sa z človeka, ktorý by ešte pred pár rokmi bol schopný bojovať na život a na smrť, aby obránil seba aj iných,… stal človek, schopný vidieť viac ako len to, čo sa na prvý pohľad zdá, a tak mu prúd Života vždy prináša do jeho mysle riešenia a nápady, vďaka ktorým od určitého času už nemusí bojovať…

Naučil sa ako žiť spolu s ostatnými, s prírodou, Zemou a Nebom… a zanechal tak všetok boj… pretože už nebol potrebný…

Bojové umenia, učené ako cesta – Dó – sú jednou z ciest, ktoré umožnia každému, kto ich bude brať naozaj vážne, od základu zmeniť pohľad na svet… a jeho obraz už nebude potom nikdy taký ako predtým… a keď sa tá zmena udeje v ľuďoch na celej Zemi, tak potom my všetci… spolu… ako ľudstvo… pokročíme na ďalší stupienok nášho vývoja…

Možno je to Ideál, ktorý sa nikdy nenaplní… ale bolo mnoho majstrov, ktorí k tomuto Ideálu ukazovali cestu… predávajúc v tradícii od seba k žiakovi … od srdca k srdcu… esenciu svojho umenia… dúfajúc, ze raz príde čas, keď svet dozrie, a nájde sa pár takých, čo budú pripravení počúvať a schopní uskutočniť v sebe to, o čom učili… potom sa naplní posolstvo ich tradície…

Aj my sme tí, ktorí to môžme urobiť… najskôr v sebe… a potom to ukázať ďalším… napríklad cez tradíciu Bojových Umení…

Ing. Róbert Mrňák,

4. Dan Iga Ryu Kenpo Karate

CBU Dokan Žilina