Ikken hissatsu a Sun Dome

Ikken Hissatsu 一拳必殺(jap): „zneškodniť jediným úderom“.

Tento pojem symbolicky predstavuje jeden z dôležitých obsahov Budó. Vo filozofickej interpretácii nepredstavuje Ikken hissatsu samotné zabíjanie, ale schopnosť k absolútnemu jednaniu, ktoré povstáva zo správneho vnútorného postoja (Shisei).

Ikken hissatsu je nedosiahnuteľným ideálom a predstavuje schopnosť dosiahnuť Absolútno, prekonať aj tú poslednú hranicu. V cvičení Budó, ktoré nie je ničím iným ako konfrontáciou s nespočetnými vnútornými a vonkajšími prekážkami, spočíva možnosť časom sa k tomuto ideálu priblížiť. Či sa to cvičiacemu podarí, alebo sa bude snažiť len o perfekciu techniky, to záleží len na ňom.

Účinok a pozornosť (jednať a dávať pozor súčasne)

Ikken hissatsu, ktoré v bojovej praxi predstavuje len jednu stranu jednania (účinok) sa vždy spája s princípom Sun dome, ktorý umožnuje zdokonaľovanie maximálnej účinnosti techniky a jej deštruktívneho účinku prostredníctvom kontroly. Sun dome znamená schopnosťzastaviť techniku 2 cm pred cieľom.

Vo filozofickom poňatí znamenajú Ikken hissatsu a Sun dome, že človek dokáže vďaka pozornosti a úcte voči životu udržať svoju  schopnosť jednať s maximálnym možným účinkom – v rovnováhe . Oba tieto princípy spoločne budujú akési dvojcestné smerovanie zmyslu ľudského života (Mosshoseki). V celkovom poňatí človeka predstavujú Ikken hissatsu a Sun dome dva póly jeho schopnosti jednať.

Preto smeruje každé cvičenie Budó k maximálnej účinnosti  rovnako, ako ku kontrole, čo v celkovom poňatí ľudí vyjadruje rovnovahú medzi úsilím (a jednaním) a pozornosťou voči následkom tohto úsilia. Táto rovnováha umožňuje budovanie zdravého vzťahu voči svetu. Realizácia iba jedného z týchto postojov nie je podľa učenia Budó správna, pretože vedie buď k zničeniu sveta (jednanie bez pozornosti) alebo k čakaniu a  stiahnutiu sa do nečinnosti (dávanie pozor bez jednania).

Cvičenie neúčinných techník taktiež predstavuje zranenie tohto základného princípu a vedie k nesprávnemu vnútornému postoju, kedy človek nemusí dávať pozor, pretože je jeho konanie neúčinné (resp., nekoná vôbec). Toto nie je ani zmyslom života ani zmyslom Budó. Cvičenie Budó je výzvou pre všetky hranice a prekážky v človeku a dokáže napraviť akýkoľvek chybný postoj, ak je dodržiavaná “zlatá stredná cesta”.

 

copyright: Werner Lind, Budolexikon

preložil: Róbert Mrňák