12.12 2015, to jest dátum, kedy sa konalo páskovanie stupňov kyu v Žiline. Ja(a nielen ja), ako držiteľ oranžového pásu by som mal dbať nielen na to, že si budem kontrolovať svoju techniku, ale aj istotu, kľud a rovnováhu, s ktorými cvičím jednotlivé formy. Čiže aj keby som bol spokojný so svojou technikou, neznamená to, že s ňou bude spokojný aj sensei (to neznamená, že som s ňou spokojný!). Nakoniec mi páskovanie zabralo 7 hodín aj s jiu jitsu skúškami. Nemôžem povedať, že by to bol boj so sebou samým, alebo som sa musel prekonávať, vždy si rád zacvičím. Občas ale bolo treba ísť na chvíľu vedľa do malého dojo, kde sme si sadli, niečo zjedli a napili sa. Prekonávať som sa musel až večer a v noci doma, počas tuhých kŕčových chvíľ v mojích nohách. Celkovo skúšky dopadli dobre, teda aspoň podľa pomeru spáskovaných a nespáskovaných, ktorý bol 15:0. Myslím si, že každý, kto prišiel, spravil obrovský krok vopred a získal nový zážitok a opäť raz si môžeme zopakovať tú najpríjemnejšiu činnosť, keď si kúpime nový pás, alebo keď si nažehlíme/našijeme novú farbu k tomu, čo máme.
Dominik Ďurana
4.Kyu

Na začiatku som si nebol istý, či som tu bol správne, koniec koncov bolo to pre mňa narýchlo, no keďže sme boli v kruhu ľudí, s ktorými sme cvičili, ľahko som nadobudol potrebnú sebadôveru na to, čo sa malo v nasledujúcich hodinách odohrať. Bolo nás mnoho, o partnerov do dvojíc núdza nebola a tak sme mohli začať. Ešte počas tréningu malo pár z nás neisté pocity, obavy a nervozitu, ale časom opadla aj tá a dočkali sme sa záveru. Keď sme sa po hodinách tréningu a pochybností o vlastnom výkone konečne zložili a vypočuli si „rozsudok“, myslím, že nikto nebol nespokojný, aj keď niektorý znás sme boli prekvapení. Osobne si myslím, že atmosféra celého páskovania bola rozhodne jedinečná, a dúfam, že sa budú páskovania v budúcnosti na ňu podobať.
Josef Hamza
7.Kyu

Pre mňa osobne to bolo prvé páskovanie, takže som nevedela čo mám od toho očakávať. Podľa toho čo mi hovorili som čakala, že to bude náročnejšie. Skoro obyčajný tréning . My ako najnižšie pásy (úplne biele ) sme cvičili kratšie ako ostatní čo cvičili 5-6 hodín. Pomedzi tréning bolo pár prestávok počas ktorých vládla uvoľnená a priateľská atmosféra počas ktorej bolo veselo. Po praktickej časti nastúpila teória čo bola v mojom prípade asi najstresujúcejšia časť, ktorá ubehla celkom v pohode. Spáskovali všetci, takže to bolo velmi úspešné páskovanie a k tomu sa pridalo pár pekných spomienok, takže dobre strávený víkend.
Mária Ema Hamzová
9.Kyu