Pôsobenie
Škole Iga Ryu Kenpó Karate sa vyučuje na Slovensku v mestách Bratislava, Žilina, Martin, Kysucké Nové Mesto.
Motto
V Karate neexistuje prvý útok.
IGA RYŪ KENPŌ KARATE 伊贺流拳法空手 (jap).
Iga Ryu Kenpo Karate je poňatie Karate, vyučovaného v škole Dōkan. Svoje korene má v Iga Ryu Karatedō, ktoré sa neustále vyvíja a bolo učiteľmi Dōkan Dōjō doplnené o metódy pochádzajúce z čínskeho kenpō (Kung-fu/Quan-fa), s ktorými sa zoznámili a študujú ich pod vedením Sensei Christiana Linda (6. Dan SKK), Sensei Ursel Arnold (6. Dan SKK), Sensei Petra Schombsa (7. Dan Ninjutsu, 6. Dan SKK) a ďalších učiteľov z Budostudienkreis.
Tieto metódy umožňujú pochopiť systémové prepojenia medzi zdravotnou, psychologickou, bojovou a filozofickou stránkou Karate, vďaka čomu sa Iga Ryu Kenpō Karate a organizácia Dōkan radí k úzkemu kruhu škôl, kde sa vyučuje systém ako rozšifrovať tradičné formy – Kata*, pochopiť vzájomné prepojenia medzi Kihon*, Kumite* a filozofiou cesty (Dō) a využiť to všetko v živote pre svoj osobný rozvoj i na pomoc druhým.
Z hľadiska sebaobrany (Goshin a Senjutsu) obsahuje Kenpo Karate systémy obrany na dlhú i krátku vzdialenosť, nielen však proti úderom a kopom, ale aj úchopom či škrteniam. Dôležitou súčasťou Kenpo Karate je aj systém obrany proti silnejšiemu a ťažšiemu protivníkovi na zemi, keďže táto taktika je veľmi často využívaná pri prepadnutí na ulici.
Iga ryū 伊贺流 (jap).
Starý systém ninjutsu z prefektúry Iga na juhu hlavného ostrova Honšú. Iga ryū označuje najstaršiu bojovú tradíciu prefektúry Iga a zakladá sa na učení generála Ikaia. Neskôr bol systém premenovaný na kumogakure ryū. (W. Lind, Das Lexikon der Kampfkünste, Sport Verlag Berlin 2000). Názov Iga Ryu pochádza od zakladateľa Iga Ryu Karatedo a bol do názvu prebratý a spolu s ním i základné systémy výuky ako aj dve základné formy – Kata no Iga Dai a Kata no Iga Sho
Kenpō 拳法 (jap)..
„Metóda päste“ alebo „Cesta päste“ (ken – päsť, pō – metóda), japonské označenie pre čínske kung-fu (quanfa). Toto označenie bolo oddávna používané aj pre okinawské karate. Približne 190 rokov existujú na Okinawe čínske štýly (quanfa), ktoré sa tam zmiešali s te a boli vyučované ako tōde. Počas zmien okinawských te štýlov na tōde (ruka z Číny), okinawate (technika z Okinawy) a nakoniec na karate (prázdna ruka) bol pojem kenpō používaný vždy paralelne s predchádzajúcimi názvami, kde odkazoval na prepojenie s ich čínskym pôvodom. Kenpō karate (kenpō – označenie pre čínske bojové umenie, karate – prázdna ruka) má takto rovnaký význam ako starý pojem tōde (technka z číny) a zdôrazňuje príbuznosť a neprerušené prepojenie okinawských bojových umení k čínskym štýlom quanfa. (W. Lind, Das Lexikon der Kampfkünste, Sport Verlag Berlin 2000)
Click here to add your own text
Kara1 (tō) 唐 (jap).
Pôvodne bol pre okinawské bojové umenia používaný znak kara, vyslovovaný ako tō, vo význame „cudzí“, resp. „čínsky“. Majster Gichin Funakoshi neskôr zamenil tento znak za dnes používaný:
Kara2(kū) 空 (jap).
V tomto zmysle znak Kara znamená „prázdny“. Ten istý znak je však možné čítať aj ako kū(prázdnota, nebo). Prvý význam ukazuje, že Karate je technika (Te znamená okinawsky „technika“ a japonsky „ruka“), prostredníctvom ktorej je možné sa brániť bez zbraní (s prázdnymi rukami). Vo filozofickom zmysle (neskoršia interpretácia v Japonsku) odkazuje na to, že žiak Karate musí „vyprázdniť (stať sa prázdnym)“ (Kū) všetky egoistické a sebecké myšlienky, pretože len s jasnou mysľou a čistým vedomím môže pochopiť to, čo život prináša. To znamená, že každý, kto cvičí Karate dō, sa musí snažiť byť vnútorne skromný a navonok jemný. Z filozofického pohľadu je i každá forma vesmíru v podstate prázdnotou (Kara, Kū) a naopak prázdnota formou*. „Forma je prázdnotou a prázdnota je formou“, tento význam má Kara z Karate dō. (W. Lind, Das Lexikon der Kampfkünste, Sport Verlag Berlin 2000)
Te (shu) 手(jap), aj de, ti alebo di
V japončine (napr. v označení kara te) sa tento pojem používa výlučne pre „ruku“. V čínštine a okinawskom jazyku sa prekladá ako „technika“. Te je taktiež označením pre pôvodné metódy sebaobrany na Okinawe predtým ako boli ovplyvnené čínskym kung fu. Neskôr sa zte vplyvom čínskych systémov vyvinulo tōde a následne okinawa te a karate. (W. Lind, Das Lexikon der Kampfkünste, Sport Verlag Berlin 2000)
