Karate ni sente nashi
v Karate neexistuje prvý útok

Túto zásadu zaviedol do karate Majster Funakoshi, avšak pôvodne pochádza z japonského Bushidó, kde naznačovalo, že samuraj musí v akejkoľvek situácii udržiavať svojho ducha pod kontrolou a nesmie nikdy tasiť meč kvôli provokácii alebo maličkosti malichernosti. Toto pravidlo pripomína cvičiacemu význam pokojného a kontrolovaného ducha, prostredníctvom ktorého sa v bojových umeniach odlišuje pokročilý od začiatočníka.

V karate sa tento význam ešte prehĺbil. Prispôsobil sa veľmi výraznej filozofickej tendencii Budó a vyjadruje tak túžbu, v bojových umeniach vyzretého človeka, po mieri a harmónii. Vo všetkých Kata v Karatedó je to symbolicky vyjadrené tým, že každá prvá aj posledná technika je obrannou.

„Karate ni sente nashi“ sa po novom často používa ako moderný pojem v Dojo, poväčšine však nedostatočne objasnený. V tradičnom zmysle má táto základná filozofia bojových umení dve navzájom sa dopĺňajúce časti. Ako prvé sa ukazuje, že bojové umenia sú určené pre sebaobranu a nie pre súťaženie, v ktorom sa kladie príliš veľký dôraz na nácvik útočných techník. Samotný majster Funakoshi nikdy nedovolil nacvičovať útočné techniky ako súčasť tréningu. Tradiční majstri vidia v perfekcii športových variánt útočných cvičení zranenie tohto princípu, pretože vyvolávajú v cvičiacom chybný vnútorný postoj, ktorý odporuje duchu Budó.

Prvý význam tohto pravidla je spojený s filozofiou Budó – Sen no Sen a Go no Sen. Prebratie iniciatívy, jedno v akej sebaobrannej situácii je životne dôležité. „Neexistuje žiaden prvý útok“ znamená, že expert bojových umení nikdy neudiera prvý a bez kontroly. Miera použitia sebaobrany je určená z ducha a preto uskutočnenie „Karate ni sente nashi“ úzko súvisí s rozpoznávajúcim a kontrolyschopným duchom (Karate wa gi no tasuke).

Okrem toho vyjadruje táto veta v zásade mieruplné držanie v bojových umeniach vyzretého človeka, ktorý nadovšetko stavia skromnosť a harmonické spolunažívanie. Súťažné praktiky, víťazenie na základe bodov a týmto spôsobom určenie toho najlepšieho, sa považujú za zranenie tohoto princípu, sú nedôstojné pre zrelého ducha a pre nezrelého ducha nemajú žiadnu výchovnú hodnotu. Vyučovať karate pod týmto znamením, je na Okinawe dodnes považované za prevrátenie jeho skutočného zmyslu a zranenie jeho etikety.

Druhý význam sa nevzťahuje len na bojové umenia ale na všeobecný postoj človeka voči životu. Mierumilovné spolunažívanie ľudí je ešte stále skôr problémom, ktorého prekonanie závisí ďaleko viac od zrelosti každého jednotlivca a jeho túžby po mieri, ako od hľadania politických východísk. Často považujú ľudia mier za nimi neovplyvniteľnú realitu, avšak v skutočnosti je výsledkom ich každodenného myslenia a jednania. „Karate ni sente nashi“ vyzýva človeka k zahĺbeniu sa do seba a poukazuje na mierové alternatívy. Byť duchovnou bytosťou znamená hľadať a nachádzať takéto alternatívy, pretože ony určujú budúcnosť.

Veľmajster Shoshin Nagamine k tomu poznamenáva: „Karate je bojové umenie, ktoré bolo vyvinuté za účelom sebaobrany proti hroziacemu nezákonnému násiliu, kde je tvrdo trénované telo použité ako zbraň. Karate-dó však znamená „Karate v živote” alebo životnú cestu, ktorá sa zakladá na Karate, v ktorom človek prekonáva seba samého a stáva sa tak víťazom, bez neúprosnej snahy použiť svoje umenie. Je možné tiež povedať, že Karate-dó smeruje k tomu, nechať počas celoživotného cvičenia utvoriť – celého človeka. “

Alebo japonský veľmajster Shigeru Egami:
„Ten, kto chce nasledovať skutočnú cestu Karate, nesmie sa usilovať iba o to, aby pri svojom protivníkovi prežil, ale musí sa snažiť s ním zjednotiť… Nikdy neprehrať neznamená automaticky vždy vyhrať. Keď toto človek skutočne pochopil, prekonal úroveň začiatočníka.“

Dôvod prečo je športový zápas považovaný za zranenie tohto princípu spočíva vo svojom Budó odporujúcom zmysle. V Budó sa človek cvičí zvíťaziť sám nad sebou, v športovom zápase cvičí kvôli tomu, aby víťazil nad druhými. Ciele športového zápasu zdôrazňujú práve také formy úsilia o sebarealizáciu, ktoré sa majú prostredníctvom cvičenia Budó dostať pod kontrolu, pretože sa v ich rôznych podobách považujú za príčinu nerovnováhy, spôsobenej nevyzretosťou ľudského ducha. Majster Funakoshi v tejto súvislosti hovorí o “mužovi Tao (mužovi Cesty)”, ktorý nadobúda o to viac úcty alebo zásluh, o čo menej dôležitosti prikladá sebe samému: “Keď muž Tao (Cesty) dostane prvý Dan, skloní plný vďaky svoju hlavu. Keď získa druhý Dan, skloní hlavu aj plecia. Keď získa tretí Dan, pokloní sa až do úrovne bedier a ticho odíde domov tak, aby ho nikto nevidel. Keď malý muž získa svoj prvý Dan, pobeží domov a každému to porozpráva. Keď dostane druhý Dan, bude šplhať po strechách, aby to mohol každému rozkričať. A keď získa tretí Dan, skočí do auta a trúbiac sa vyberie do mesta.”

V tomto príklade spočíva celé vysvetlenie významu “Karate ni sente nashi.”